6 Cdo 131/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v D., zastúpeného JUDr. J. Č., advokátom, so sídlom v H., proti žalovanému JUDr. J. D., súdnemu

exekútorovi, so sídlom v L., o zaplatenie 248 737,72 EUR s prísl., vedenej na Okresnom

súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 14 C 137/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 2009 sp.zn. 17 Co 261/2009 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil

rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 11. júna 2009 č.k. 14 C 137/2008-89  

o zamietnutí žaloby žalobcu o náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonnou

rozhodovacou činnosťou, resp. nesprávnym úradným postupom žalovaného v exekučnom

konaní. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou,

stotožňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie

žalovaného.  

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal rozsudok

odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil tým, že boli porušené jeho základné práva a slobody, že vo veci nerozhodovali

nezávislí sudcovia a že procesný postup súdov bol v rozpore so zákonmi.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací

súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodné považoval všeobecné

námietky dovolateľa o nesprávnom procesnom postupe súdov a o rozhodovaní vo veci

nezávislými sudcami. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne také okolnosti, ktoré by

odôvodňovali záver o existencii takýchto vád. Za takúto vadu nemožno považovať  

ani skutočnosť, že predsedníčka senátu odvolacieho súdu procesne rozhodovala vo veci

o vylúčení sudcov Okresného súdu Lučenec, na ktorý vec pôvodne napadla. V zmysle § 14

ods. 1 O.s.p. dôvodom pre vylúčenie sudcu z rozhodovania a prejednávania veci môžu byť

pochybnosti o jeho nezaujatosti len pre jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich

zástupcom. Takýmto dôvodom nemôže byť postup sudcu v prejednávanej veci (§ 14 ods. 3

O.s.p.)  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. l písm. c/

O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2010  

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová