UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci umiestneného B. C., narodeného XX. XX. XXXX, bývajúceho v O., C. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 3, za účasti zdravotníckeho zariadenia Nemocnice s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach, Nemocničná 2, IČO: 17 335 795, o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 14Pu/2/2018, o dovolaní umiestneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. mája 2019 sp. zn. 5CoP/23/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) vyššie označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) z 05. 04. 2019 č. k. 14Pu/2/2018-30, ktorým prvoinštančný súd vyslovil, že k prevzatiu umiestneného do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Odvolací súd rozhodol zároveň o trovách odvolacieho konania.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie umiestnený (ďalej len „dovolateľ“). Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), teda že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Spochybnil záver odvolacieho súdu, podľa ktorého súd prvej inštancie opravil svoje procesné pochybenie, ktorého sa dopustil pri jeho prvom, odvolacím súdom zrušenom rozhodnutí, a to vypočutím umiestneného dňa 01. 02. 2019, teda štyri mesiace po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, čo je podľa jeho názoru irelevantné pre vtedajšie právne posúdenie súdom, keďže sudca ho mal vzhliadnuť a vypočuť už 11. 09. 2018 v zdravotníckom zariadení. Rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj prvoinštančného súdu navrhol preto zrušiť.
3. Zdravotnícke zariadenie sa k dovolaniu nevyjadrilo.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.), účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpeným advokátom v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., sa zaoberal bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
5. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
8. Po preskúmaní dovolania dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorým by súd znemožnil umiestnenému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V danom prípade je potrebné poznamenať, že dovolateľ vo svojom dovolaní poukazuje na nesprávny postup prvoinštančného súdu. Vzhľadom na to, že dovolateľ napriek obsiahlosti dovolania v rámci dovolaním uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) C. s. p. vytýkal odvolaciemu súdu v skutočnosti nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pri posudzovaní, či došlo postupom odvolacieho súdu k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces sa nemôže zaoberať vecnou správnosťou právnych záverov v ňom obsiahnutých. Nesprávne právne posúdenie veci je možné namietať výlučne v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa § 421 C. s. p., k čomu však v prejednávanej veci nedošlo.
9. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa ustanovenia § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 C. m. p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.