6Cdo/127/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu U. Š., narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho vo X. O. Z., M. XXX/X, zastúpeného JUDr. Tomášom Jakubom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika 2738/165, proti žalovanej DAK profi s. r. o., so sídlom v Humennom, Duchnovičova 1677/2, IČO: 45 845 581, zastúpenej JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom so sídlom v Humennom, Štefánikova 18, o zaplatenie 2 999,39 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12Cpr/4/2015, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. marca 2019, sp. zn. 4CoPr/3/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 12. marca 2018 č. k. 12Cpr/4/2015-147 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2 999,39 Eur s príslušenstvom a rozhodol o trovách konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 19. marca 2019 sp. zn. 4CoPr/3/2018 zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, že uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2 999,39 Eur s 5% úrokom z omeškania od 3. 5. 2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“). Dovolanie odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), teda tým, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a tiež poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., keď tvrdila, že rozhodnutie odvolacieho súduzáviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V súvislosti s druhým uplatneným dovolacím dôvodom, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, vyčítala odvolaciemu súdu nesprávnosť jeho záveru, že nemožno akceptovať spôsob vymedzenia miesta výkonu práce žalobcu v pracovnej zmluve uzavretej so žalovanou ako územie Slovenskej republiky a Belgicka, ktoré odvolací súd považoval za široko koncipované a neurčité, spôsobujúce obchádzanie zákona najmä v súvislosti s uplatňovaním cestovných náhrad pri výkone práce v cudzine. Za rozhodnutie, od ktorého sa mal odvolací súd odkloniť označil rozhodnutie dovolacieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 10/1971. Navrhla preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť alebo zamietnuť ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), právne zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C. s. p.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Podľa § 431 ods. 1 a 2 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom táto vada spočíva.

9. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. vada konania spočívajúca v nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, predpokladá v spojení s ustanovením § 431 ods. 1 C. s. p. vymedzenie tohto nesprávneho postupu súdu. Dovolateľ je povinný v dovolaní uviesť, v čom táto vada spočíva.

10. V prejednávanej veci dovolateľka dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) C. s. p. síce formálne označila vo svojom dovolaní, no ďalej ho žiadnym spôsobom nekonkretizovala. Z dovolania preto nie je zrejmé, v čom spočíva táto dovolateľkou uplatnená vada. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f) C. s. p., pretože dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 C. s. p.

11. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

12. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, jemajetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.

13. V preskúmavanej veci je predmetom dovolacieho konania suma vo výške 2 999,39 Eur s 5% úrokom z omeškania od 3. 5. 2016 do zaplatenia. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (07. 10. 2015) bola 380,- Eur [podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015]. Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (3 800,- Eur). Prípustnosť dovolania žalovanej bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a) C. s. p. vylúčená.

14. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. individuálny pracovnoprávny spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) C. s. p. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k C. s. p. zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v individuálnom pracovnoprávnom spore zamestnanec. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v individuálnom pracovnoprávnom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný zamestnanec. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný zamestnávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C. s. p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 C. s. p.), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní.

15. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovanej v časti uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) odmietol podľa § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné.

16. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v dovolacom konaní, priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalovanej zaplatiť mu náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.