6Cdo/127/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne C. M., narodenej XX. U. XXXX, bývajúcej v V., V., zastúpenej JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom so sídlom v Bratislave, Seberíniho 1, proti žalovanej Obci Smolenice, so sídlom v Smoleniciach, SNP 30/52, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18Ct/8/2003, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/745/2014 z 13. decembra 2016, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 18Ct/8/2003-218 z 12. mája 2011 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 12 000 000,- Sk (398 327,- Eur) za to, že žalovaná klamlivo informovala verejnosť a vyjadrovala sa prostredníctvom novín hanlivo a uvádzala polopravdy o žalobkyni, a rozhodol aj o trovách konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že skutočnosti uvádzané v predmetnej tlači o žalobkyni, ktoré sú predmetom žaloby, nemohli spôsobiť zásah do jej osobnostných práv, nakoľko ide o faktické informácie, ktoré majú len informatívny charakter a aj v prípade ich nepravdivosti nie sú takého charakteru, že by mohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. Proti uvedenému rozsudku prvoinštančného súdu podala odvolanie žalobkyňa.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací v záhlaví označeným rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení potvrdenia zamietavého výroku prvoinštančného súdu uviedol, že rozsudok potvrdil ako vecne správny, avšak z iných dôvodov ako prvoinštančný súd, konkrétne pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovanej.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na ust. § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilnýsporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), pretože súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V dovolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhla. Mala za to, že krajský súd sa zaoberal odvolaním len okrajovo a nezaoberal sa vážnym dôkazným materiálom. Namietala tiež, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Nestotožnila sa ani so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého nie je žalovaná vecne pasívne legitimovanou a vychádzajúc z obsahu dovolania namietala aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Podľa § 431 ods. 1, 2 C. s. p, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada.

10. Podľa § 432 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

11. Podľa § 447 písm. c) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

12. Podľa § 447 písm. f) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

13. Dovolateľka v dovolaní videla dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C. s. p. najmä v tom, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces postupom prvoinštančného súdu, ktorý neakceptoval jej žiadosť na vykonanie dokazovania prostredníctvom výsluchu ňou navrhnutých svedkov. Následne odvolací súd tak isto nezohľadnil dôležitý dôkazný materiál.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

15. Dovolací súd je toho názoru, že námietka dovolateľky, podľa ktorej jej právo na spravodlivý proces bolo porušené nevykonaním dokazovania výsluchom ňou navrhnutých svedkov nie je dôvodná, pretože postup prvoinštančného súdu bol v súlade s vtedy platným ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 185 ods. 1 C. s. p.), podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Odvolací súd rovnako nedospel k záveru, že by bolo potrebné doplniť dokazovanie a postupoval v súlade s ustanovením § 384 ods. 2 C. s. p. Z odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva, že vzhľadom na svoj právny záver o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, nepovažoval za potrebné vykonanie navrhnutých dôkazov. Nemožno teda dospieť k záveru, že by v tomto smere došlo postupom súdov k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces. V tejto časti dovolania tu teda bol dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c) C. s. p.

16. Po zistení, že konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté tvrdenou zmätočnostnou vadou vyplývajúcou z ust. § 420 písm. f) C. s. p., pristúpil dovolací súd - vychádzajúc z právneho názoru o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 1/2018, ktorým bol s analogickým použitím zásady lex posterior derogat legi priori prekonaný opačný právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 2/2017 - k posúdeniu prípustnosti dovolania aj z hľadiska ďalšieho dovolateľkou uplatneného dôvodu prípustnosti dovolania, spojeného s právnym posúdením veci odvolacím súdom.

17. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 C. s. p.), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

18. Pokiaľ ide o dovolací dôvod uplatnený dovolateľkou podľa § 421 C. s. p. a spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci, v tejto časti dovolanie nespĺňalo náležitosti vymedzené v ustanovení § 432 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., pretože dovolateľkine argumenty uvedené v dovolaní síce naznačovali jej názor o nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom, nevymedzila však, ktorú právnu otázku riešil odvolací súd nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. V skutočnosti odôvodnila dovolanie nedostatočne zisteným skutkovým stavom, hoci skutkové závery dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle ust. § 442 C. s. p. je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

19. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok. V tejto časti bol preto daný dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) C. s. p.

20. V uvedenej súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci zakladá prípustnosť dovolania len ak sú splnené predpoklady uvedené v § 421 ods. 1 pod písm. a), b) alebo c) C. s. p. Skúmanie týchto predpokladov prípustnosti dovolania vyžaduje riadne vymedzeniedovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, spôsobom upraveným v § 432 C. s. p., pretože dovolací súd je dovolacími dôvodmi v zmysle § 440 C. s. p. viazaný. Nie je teda možné uplatniť dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 C. s. p. a pritom v dovolaní namietať vo svojej podstate skutkové zistenia odvolacím súdom, ktoré dovolací súd nie je oprávnený v zmysle ust. § 442 C. s. p., tak ako bolo vyššie uvedené, posudzovať.

21. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky podľa ust. § 447 písm. c) a f) C. s. p. odmietol.

22. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalobkyňa (§ 256 ods. 1 C. s. p.), žalovanej žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.