Najvyšší súd
6 Cdo 126/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Dr. A. M., bývajúceho v K., t. č. J., proti žalovanému M. K., bývajúcemu v J., o ochranu osobnosti a iné, vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25 C 6/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2011 sp. zn. 10 NcC 1/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Košice II 1. decembra 2010 sa žalobca domáhal
ochrany osobnosti, autorských práv a zaplatenia sumy 30 000 eur od žalovaného z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy.
Okresný súd Košice II prípisom zo 7. decembra 2010 postúpil vec z dôvodu miestnej
nepríslušnosti Okresnému súdu Prešov v zmysle § 105 ods. 2 O.s.p. s poukazom
na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. o/ O.s.p. s odôvodnením, že žalobca sa zdržiava v obvode
tohto súdu na adrese J., ktorá skutočnosť vyplýva jednak zo žaloby, zo Zmluvy o dielo z 12.
januára 2009 a z potvrdenia Obce Jarovnice zo 16. marca 2009, založených v spise.
Postúpenie veci namietal žalobca z dôvodu, že má trvalý pobyt v obvode Okresného
súdu Košice II. Okresný súd Prešov na základe tejto námietky s postúpením nesúhlasil
a v zmysle § 105 ods. 3 O.s.p. predložil vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu.
Krajský súd v Prešove uznesením z 5. mája 2011 sp. zn. 10 NcC 1/2011 rozhodol tak,
že na konanie je príslušný Okresný súd Prešov. Mal za to, že Okresný súd Košice II správne postúpil vec miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Prešov, keďže aj žalobca býva
v obci Jarovnice.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca dovolanie, ktorým žiadal, aby
dovolací súd rozhodol, že na konanie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Košice II.
Namietal, že krajský súd nezohľadnil tú skutočnosť, že jeho trvalým bydliskom sú Košice bez
ohľadu na miesto, kde sa zdržiava a akú kontaktnú adresu uvedie na doručovanie zásielok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolaním napadnuté uznesenie krajského
súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. účastník konania môže dovolaním napadnúť iba
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. O dovolaniach proti
rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej
republiky (§ 10a O.s.p.). Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že spôsobilým predmetom
dovolania sú len právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu a že najvyšší súd je funkčne
príslušný na rozhodovanie o dovolaniach smerujúcich proti rozhodnutiam krajských súdov
ako súdov odvolacích.
Skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie vydal krajský súd ešte neznamená,
že tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako odvolacieho súdu.
V občianskom súdnom konaní totiž krajský súd môže rozhodovať nielen ako súd odvolací
(§ 10 ods. 1 O.s.p.), ale aj ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O.s.p.) a tiež ako súd
nadriadený okresnému súdu (napr. § 105 ods. 3 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove,
ktorým ako súd nadriadený Okresnému súdu Prešov rozhodol o miestnej príslušnosti
na konanie v predmetnej veci.
Rozhodovanie krajského súdu o miestnej príslušnosti na konanie vo veci nemožno
stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 10 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 201 a nasl. O.s.p.). Za rozhodnutie odvolacieho súdu treba považovať také rozhodnutie súdu, ktorým bolo rozhodnuté v inštančnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa v rámci prípustných riadnych opravných prostriedkov. Rozhodnutie
krajského súdu o miestnej príslušnosti v zmysle § 105 ods. 3 O.s.p. je síce rozhodnutím
konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu (predpokladom jeho
rozhodovania nie je odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa). V takomto prípade
krajský súd nerozhoduje ani ako súd prvého stupňa, ani ako súd odvolací. Keďže funkčná
príslušnosť najvyššieho súdu na rozhodnutie o dovolaní je daná len vtedy, ak sa dovolaním
napáda rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho, neexistuje tu žiaden funkčne
príslušný súd, ktorý by mohol o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku rozhodnúť.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie podľa § 104 v spojení s § 243c O.s.p.
zastavil bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
Dovolateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla mu povinnosť nahradiť žalovanému trovy tohto konania. Dovolací súd mu však
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo mu v dovolacom konaní žiadne trovy
nevznikli (§ 146 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová