UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Y.. D. S., trvale bytom v Ž. - D., Q. D. XXX/X a 2/ W. B., trvale bytom v U. XXX, proti žalovaným 1/ B. V., trvale bytom v I. C. I., X. B. XXX, zastúpenému JUDr. Martinom Masným, advokátom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 819/1 a 2/ Žilinskej dražobnej, s.r.o., so sídlom v Žiline, Vysokoškolákov 8421/41, IČO 36 430 714, zastúpenej splnomocnenkyňou Burian & partners, s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 819/1, IČO 47 254 483, o určenie neexistencie záložného práva a iné, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 42C/86/2017, o dovolaniach žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 20. decembra 2018 sp. zn. 11Co/308/2018, takto
rozhodol:
Dovolania o d m i e t a. Žalobca 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalobcovi 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „odvolací súd“) uznesením z 20. decembra 2018 sp. zn. 11Co/308/2018 na odvolania oboch žalovaných podľa § 387 ods. 1 aj 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“) potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ a spolu s odvolacím súdom tiež len „nižšie súdy“) z 22. augusta 2018 č. k. 42C/86/2017-116, nariaďujúce neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bližšie označenej vo výroku k nehnuteľnostiam tamtiež bližšie označeným a žalovanej 2/ zdržať sa vykonania dražby takýchto nehnuteľností dňa 4. septembra 2018, obom až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali obaja žalovaní (ďalej tiež „dovolatelia“) dovolania, ktorých prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. d/ C. s. p. Vytýkanú tzv. zmätočnostnú vadu v podobe prekážky skôr začatého konania o tej istej veci (litispendencie) podľa nich založilo prejednanie veci a aj vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (súdom prvej inštancie), resp. potvrdenie takéhoto uznesenia (odvolacím súdom), hoci už pred začatím konania v prejednávanejveci podali žalobcovia obsahovo totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a konanie o takom návrhu (vedené súdom prvej inštancie pod sp. zn. 42C/49/2017 a na odvolacom súde pod sp. zn. 7Co/105/2018) dosiaľ neskončilo. Navrhli preto zrušenie uznesení oboch nižších súdov.
3. Žalobca 1/ navrhol dovolania odmietnuť, majúc za to, že tie nie sú prípustné; žalobca 2/ dovolací návrh nepodal a každý z dovolateľov ešte samostatným vyjadrením vyjadril súhlas s argumentáciou druhého dovolateľa.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p., ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana sporu, v neprospech ktorej bolo nižšími súdmi rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal predovšetkým bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou) prípustnosť dovolaní, pričom dospel k záveru, že obe dovolania treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) uvádza nasledovné.
5. Podľa § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 C. s. p.
6. Obaja dovolatelia vyvodzovali prípustnosť nimi podaných dovolaní z ustanovenia § 420 písm. d/ C. s. p., na základe ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
7. Najvyšší súd už v uznesení z 19. januára 2017 sp. zn. 3 Cdo 236/2016, uverejnenom aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
8. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C. s. p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. potom pristupuje (dovolací súd) len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak sa dovolaním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. irelevantné (právne bezvýznamné), či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
9. V danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný počas prebiehajúceho konania vo veci samej (keď k začatiu konania vo veci samej došlo už 19. októbra 2017 a návrh na neodkladné opatrenie bol podaný na súde prvej inštancie 17. augusta 2018). Aj dovolaním napádané uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, tak bolo vydané počas prebiehajúceho civilného sporového konania vo veci samej, aj po rozhodnutí o návrhu na neodkladné opatrenie konanie (vo veci samej) pokračuje a súd prvej inštancie o veci samej ďalej koná a rozhodne (tu porovnaj aj R 21/2018). Rozhodnutie odvolacieho súdu v takomto prípade preto nemá charakter rozhodnutia vo veci samej ani rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, čo má za následok, že prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 C. s. p. nemožno vyvodiť.
10. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna úprava obsiahnutá v § 420 C. s. p. zohľadňuje, že v prípade takéhoto rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bezprejudikovania tým konečnej (definitívnej) ochrany, poskytovanej až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu.
11. Vzhľadom na to, že dovolania žalovaných neboli podľa § 420 C. s. p. prípustné, najvyššiemu súdu neostávalo iné, než ich podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal ich dôvodnosťou (kedy by inak úspechu argumentácie z dovolania žalovanej 2/ bránilo nezúčastnenie sa aj ňou - na rozdiel od žalovaného 1/ - skoršieho konania uvádzaného v oboch dovolaniach a pri dovolaní žalovaného 1/ by bolo namieste zaoberať sa aj nie úplnou totožnosťou návrhov na požadované rozhodnutia súdu v oboch prípadoch).
12. Rozhodnutia o trovách dovolacieho konania najvyšší súd štandardne neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.), v tomto konkrétnom prípade sa však žiada urobiť výnimku a uviesť, že odchylná podoba rozhodnutí vo vzťahu k obom žalobcom má svoj pôvod v tom, že žalobcovi 2/ v tomto dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli a v jeho prípade preto nebol dôvod na samostatné rozhodovanie I. o nároku na náhradu a II. o výške náhrady (bližšie porovnaj i R 72/2018), čo naopak neplatilo u žalobcu 1/, v prípade ktorého sa osobami s povinnosťou na náhradu trov dovolacieho konania v závislosti na jeho výsledku stali žalovaní.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.