Najvyšší súd

6 Cdo 125/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. J., bývajúceho v Ž., zastúpeného Advokátskou kanceláriou A. H., s.r.o., so sídlom v Ž., proti žalovaným 1/ J. C., a.s. v likvidácii, IČO: X., so sídlom v Ž., 2/ P., a.s., IČO: X., so sídlom v R. a 3/ T., s.r.o.,

IČO: X., so sídlom v Ž., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení spoločnosťou poskytujúcou právne služby

S. s.r.o., so sídlom v Č., za ktorú koná konateľ – advokát JUDr. J. V., o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 C 233/2008,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. januára 2011 sp. zn.  

10 Co 182/2010 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania

v sume 86,18 eur, na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom v Č., vedený pod č. X., VS: X., do 3

dní.

Žalovanému 1/ náhradu rov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina  

zo 16. apríla 2009 č. k. 14 C 233/2008-80, ktorým súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy uzatvorenej 30. septembra 1997 medzi spoločnosťou R., s.r.o., so sídlom v Ž.,

IČO: X. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k domu súp. č. X., postaveného na KN parc. č. X. a pozemku KN parc. č.

X. (zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m²) v kat. úz. Žilina, zapísané na LV č. X.,

ktorej vklad bol povolený pod č. V X. dňa 17. novembra 1997, a o určenie, že žalovaný 2/ nie

je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 99/100 a žalovaný 3/ nie je vlastníkom

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/100 k domu súp. č. X., postavenom na KN parc. č. X., ku KN parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², v kat. úz. Žilina, zapísané

Správou katastra Žilina na LV č. X.. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho

vecnou správnosťou. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa, že v danom prípade  

na požadovanom určení vo vzťahu ku každému určujúcemu výroku chýba naliehavý právny

záujem potrebný v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ktorý nedostatok predstavuje samostatný

a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe bez ďalšieho

vedie k zamietnutiu návrhu. Za správnu považoval aj aplikáciu záverov rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006 a 3 Cdo 98/2004 v obdobných veciach. Zhodne

s prvostupňovým súdom poukázal na tú skutočnosť, že i v prípade určenia neplatnosti tejto

kúpnej zmluvy, nemohlo byť podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zapísané rozhodnutie

súdu deklarujúce neplatnosť tohto právneho úkonu (kúpnej zmluvy), keďže v konaní bolo

preukázané, že právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou.

Napokon sa stotožnil aj s tým názorom okresného súdu, že jedinou možnosťou ochrany práva

žalobcu by bola žaloba o určenie, že spoločnosť R., s.r.o. (dňom 29. septembra 2003

vymazaná z Obchodného registra z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu  

pre nedostatok majetku) bola ku dňu zániku vlastníkom hnuteľných vecí a nehnuteľnosť patrí

do majetku vymazanej spoločnosti, o ktorom je možné vykonať dodatočnú likvidáciu podľa  

§ 75a Obchodného zákonníka.  

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.

Žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietal, že sa mu postupom odvolacieho aj prvostupňového súdu odňala možnosť konať

pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď súd v rozpore s § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval žalobcu na doplnenie návrhu, ktorý obsahoval materiálne nevykonateľný a neúplný petit a napriek

tomu žalobu zamietol; tento postup zároveň podľa dovolateľa predstavuje vadu, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/O.s.p.) a napokon vytýkal

odvolaciemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke

nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby.

Žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril a žalovaní 2/ a 3/ žiadali dovolanie žalobcu ako

neprípustné zamietnuť, nakoľko vytýkaný dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nie

je daný. Uviedli, že súdy nepostupovali v rozpore s § 43 O.s.p. ako to tvrdí žalobca  

v dovolaní, keďže zamietli žalobu nie z dôvodu nesprávneho, neúplného a nezrozumiteľného petitu, ale z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vyžadovaného v zmysle § 80

písm. c/ O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1  

O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania  

(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta

druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou

uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.

Žalobca v dovolaní tvrdil, že postupom súdov nižších stupňov mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom, keď došlo k zamietnutiu jeho žaloby, namiesto toho, aby ho súd

vyzval na jej doplnenie alebo opravu z dôvodu, že táto obsahovala nesprávne naformulovaný

petit. Pokiaľ mali súdy za to, že žalobný petit je materiálne nevykonateľný, mali postupovať

v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a poučiť žalobcu ako odstrániť tento nedostatok. Keďže súdy takto

nekonali a žalobu zamietli, postihli konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

priznáva, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom

zvoleného zástupcu a tiež právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo

nezrozumiteľného podania.

V posudzovanej veci však konanie súdov nižších stupňov nie je takouto vadou

postihnuté. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina 26. novembra 2008

domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 30. septembra 1997 medzi

spoločnosťou R., s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej

bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe a určenia, že žalovaný

2/ a žalovaný 3/ nie sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov presne vymedzených v žalobe.

Žalobca riadne označil účastníkov konania, predmet konania, opísal rozhodujúce skutočnosti

a k návrhu pripojil listinné dôkazy. Podľa názoru dovolacieho súdu má žaloba všetky

náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. a z jej petitu je zrejmé, čoho sa

žalobca domáha, preto nebol dôvod pre dovolateľom navrhovaný postup podľa § 43 ods. 1

O.s.p. na odstraňovanie vád žaloby, ktorá je jasná, úplná a zrozumiteľná. Ak účastník (navyše

v konaní zastúpený advokátom) vymedzil nesprávne predmet konania a na základe toho naformuloval aj znenie petitu (o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie, že žalovaní nie

sú vlastníkmi časti nehnuteľnosti namiesto určenia, že spoločnosť R., s.r.o. bola ku dňu

zániku vlastníkom hnuteľných vecí a že nehnuteľnosť patrí do majetku vymazanej

spoločnosti), nemožno vytýkať postupu súdov, ktoré zamietli jeho žalobu, akúkoľvek

nesprávnosť. Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu

žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo

poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti

účastníkov konania. Okresný súd žalobu zamietol a krajský súd jeho rozhodnutie potvrdil

z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vyžadovaného v zmysle § 80 písm. c/  

O.s.p., a nie z dôvodu nedostatku náležitostí návrhu, resp. nejasného, či neúplného petitu;  

v ich postupe preto nemožno vidieť dovolateľom namietanú vadu uvedenú v § 237 písm. f/  

O.s.p. Nedostatok naliehavého právneho záujmu (túto skutočnosť dovolací súd v konaní

neposudzoval, keďže dovolanie nie je prípustné) bol preto správne dôvodom pre zamietnutie

žaloby, nie dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné pristúpiť k odstraňovaniu vád žaloby.

Pokiaľ dovolateľ uviedol ako dovolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom, resp. že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd na tieto námietky žalobcu

nemohol prihliadať. Uvedené skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v zmysle

§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho

prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238  

O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobcu odmietol

podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 2/ a 3/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešní žalovaní 2/ a 3/ v dovolacom konaní

podali návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť spočívajúce v trovách ich právneho

zastupovania v dovolacom konaní za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie

zastúpenia a vyjadrenie k odvolaniu) v celkovej výške 5 268,93 eur vychádzajúc z toho, že táto odmena patrí v sumách určených podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Dovolací

súd im priznal náhradu spočívajúcu v odmene spoločnosti poskytujúcej právne služby S.  

s. r. o.,   za ktorú koná jej konateľ-advokát JUDr. J. V., za právnu službu, ktorú poskytol

advokát žalovaným 2/ a 3/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcu dňa 13. júna 2011

(§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 11

ods. 1 písm. a/ vyhlášky, t.j. 1/13 výpočtového základu, ktorá pre rok 2011 činí 57 eur, majúc

za to, že vzhľadom na predmet konania (neplatnosť kúpnej zmluvy a určovacia žaloba) nie je

možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, a keďže ide o zastupovanie dvoch osôb

v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny znížila o 50 % (½ z 57 x

2), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky   a miestne prepravné vo

výške 1/100 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky   (t.j. 7,41 x 2)]

predstavuje spolu 71,82 eur a po pripočítaní DPH vo výške 14,36 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

činí náhrada trov sumu 86,18 eur. Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu za požadovaný

úkon právnej služby prevzatie a prípravu zastúpenia, keďže žalovaní 2/ a 3/ boli zastúpení

JUDr. J. V., advokátom a konateľom spoločnosti S., s.r.o. už pred súdmi nižších stupňov  

v predmetnej veci a tento zástupca bol náležite oboznámený s problematikou predmetného

sporu. Žalovaný 1/ nepodal návrh na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.) a z toho dôvodu mu náhrada nebola

priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011  

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová