Najvyšší súd
6 Cdo 125/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. J., bývajúceho v Ž., zastúpeného Advokátskou kanceláriou A. H., s.r.o., so sídlom v Ž., proti žalovaným 1/ J. C., a.s. v likvidácii, IČO: X., so sídlom v Ž., 2/ P., a.s., IČO: X., so sídlom v R. a 3/ T., s.r.o.,
IČO: X., so sídlom v Ž., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení spoločnosťou poskytujúcou právne služby
S. s.r.o., so sídlom v Č., za ktorú koná konateľ – advokát JUDr. J. V., o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 C 233/2008,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. januára 2011 sp. zn.
10 Co 182/2010 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania
v sume 86,18 eur, na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom v Č., vedený pod č. X., VS: X., do 3
dní.
Žalovanému 1/ náhradu rov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina
zo 16. apríla 2009 č. k. 14 C 233/2008-80, ktorým súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy uzatvorenej 30. septembra 1997 medzi spoločnosťou R., s.r.o., so sídlom v Ž.,
IČO: X. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k domu súp. č. X., postaveného na KN parc. č. X. a pozemku KN parc. č.
X. (zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m²) v kat. úz. Žilina, zapísané na LV č. X.,
ktorej vklad bol povolený pod č. V X. dňa 17. novembra 1997, a o určenie, že žalovaný 2/ nie
je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 99/100 a žalovaný 3/ nie je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/100 k domu súp. č. X., postavenom na KN parc. č. X., ku KN parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², v kat. úz. Žilina, zapísané
Správou katastra Žilina na LV č. X.. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho
vecnou správnosťou. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa, že v danom prípade
na požadovanom určení vo vzťahu ku každému určujúcemu výroku chýba naliehavý právny
záujem potrebný v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ktorý nedostatok predstavuje samostatný
a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe bez ďalšieho
vedie k zamietnutiu návrhu. Za správnu považoval aj aplikáciu záverov rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006 a 3 Cdo 98/2004 v obdobných veciach. Zhodne
s prvostupňovým súdom poukázal na tú skutočnosť, že i v prípade určenia neplatnosti tejto
kúpnej zmluvy, nemohlo byť podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zapísané rozhodnutie
súdu deklarujúce neplatnosť tohto právneho úkonu (kúpnej zmluvy), keďže v konaní bolo
preukázané, že právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou.
Napokon sa stotožnil aj s tým názorom okresného súdu, že jedinou možnosťou ochrany práva
žalobcu by bola žaloba o určenie, že spoločnosť R., s.r.o. (dňom 29. septembra 2003
vymazaná z Obchodného registra z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku) bola ku dňu zániku vlastníkom hnuteľných vecí a nehnuteľnosť patrí
do majetku vymazanej spoločnosti, o ktorom je možné vykonať dodatočnú likvidáciu podľa
§ 75a Obchodného zákonníka.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.
Žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, že sa mu postupom odvolacieho aj prvostupňového súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď súd v rozpore s § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval žalobcu na doplnenie návrhu, ktorý obsahoval materiálne nevykonateľný a neúplný petit a napriek
tomu žalobu zamietol; tento postup zároveň podľa dovolateľa predstavuje vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/O.s.p.) a napokon vytýkal
odvolaciemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke
nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby.
Žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril a žalovaní 2/ a 3/ žiadali dovolanie žalobcu ako
neprípustné zamietnuť, nakoľko vytýkaný dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nie
je daný. Uviedli, že súdy nepostupovali v rozpore s § 43 O.s.p. ako to tvrdí žalobca
v dovolaní, keďže zamietli žalobu nie z dôvodu nesprávneho, neúplného a nezrozumiteľného petitu, ale z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vyžadovaného v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu
vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Žalobca v dovolaní tvrdil, že postupom súdov nižších stupňov mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, keď došlo k zamietnutiu jeho žaloby, namiesto toho, aby ho súd
vyzval na jej doplnenie alebo opravu z dôvodu, že táto obsahovala nesprávne naformulovaný
petit. Pokiaľ mali súdy za to, že žalobný petit je materiálne nevykonateľný, mali postupovať
v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a poučiť žalobcu ako odstrániť tento nedostatok. Keďže súdy takto
nekonali a žalobu zamietli, postihli konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvoleného zástupcu a tiež právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo
nezrozumiteľného podania.
V posudzovanej veci však konanie súdov nižších stupňov nie je takouto vadou
postihnuté. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina 26. novembra 2008
domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 30. septembra 1997 medzi
spoločnosťou R., s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe a určenia, že žalovaný
2/ a žalovaný 3/ nie sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov presne vymedzených v žalobe.
Žalobca riadne označil účastníkov konania, predmet konania, opísal rozhodujúce skutočnosti
a k návrhu pripojil listinné dôkazy. Podľa názoru dovolacieho súdu má žaloba všetky
náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. a z jej petitu je zrejmé, čoho sa
žalobca domáha, preto nebol dôvod pre dovolateľom navrhovaný postup podľa § 43 ods. 1
O.s.p. na odstraňovanie vád žaloby, ktorá je jasná, úplná a zrozumiteľná. Ak účastník (navyše
v konaní zastúpený advokátom) vymedzil nesprávne predmet konania a na základe toho naformuloval aj znenie petitu (o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie, že žalovaní nie
sú vlastníkmi časti nehnuteľnosti namiesto určenia, že spoločnosť R., s.r.o. bola ku dňu
zániku vlastníkom hnuteľných vecí a že nehnuteľnosť patrí do majetku vymazanej
spoločnosti), nemožno vytýkať postupu súdov, ktoré zamietli jeho žalobu, akúkoľvek
nesprávnosť. Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu
žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo
poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti
účastníkov konania. Okresný súd žalobu zamietol a krajský súd jeho rozhodnutie potvrdil
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vyžadovaného v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p., a nie z dôvodu nedostatku náležitostí návrhu, resp. nejasného, či neúplného petitu;
v ich postupe preto nemožno vidieť dovolateľom namietanú vadu uvedenú v § 237 písm. f/
O.s.p. Nedostatok naliehavého právneho záujmu (túto skutočnosť dovolací súd v konaní
neposudzoval, keďže dovolanie nie je prípustné) bol preto správne dôvodom pre zamietnutie
žaloby, nie dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné pristúpiť k odstraňovaniu vád žaloby.
Pokiaľ dovolateľ uviedol ako dovolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom, resp. že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd na tieto námietky žalobcu
nemohol prihliadať. Uvedené skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobcu odmietol
podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal
vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 2/ a 3/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešní žalovaní 2/ a 3/ v dovolacom konaní
podali návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť spočívajúce v trovách ich právneho
zastupovania v dovolacom konaní za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie
zastúpenia a vyjadrenie k odvolaniu) v celkovej výške 5 268,93 eur vychádzajúc z toho, že táto odmena patrí v sumách určených podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Dovolací
súd im priznal náhradu spočívajúcu v odmene spoločnosti poskytujúcej právne služby S.
s. r. o., za ktorú koná jej konateľ-advokát JUDr. J. V., za právnu službu, ktorú poskytol
advokát žalovaným 2/ a 3/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcu dňa 13. júna 2011
(§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 11
ods. 1 písm. a/ vyhlášky, t.j. 1/13 výpočtového základu, ktorá pre rok 2011 činí 57 eur, majúc
za to, že vzhľadom na predmet konania (neplatnosť kúpnej zmluvy a určovacia žaloba) nie je
možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, a keďže ide o zastupovanie dvoch osôb
v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny znížila o 50 % (½ z 57 x
2), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo
výške 1/100 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 x 2)]
predstavuje spolu 71,82 eur a po pripočítaní DPH vo výške 14,36 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky)
činí náhrada trov sumu 86,18 eur. Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu za požadovaný
úkon právnej služby prevzatie a prípravu zastúpenia, keďže žalovaní 2/ a 3/ boli zastúpení
JUDr. J. V., advokátom a konateľom spoločnosti S., s.r.o. už pred súdmi nižších stupňov
v predmetnej veci a tento zástupca bol náležite oboznámený s problematikou predmetného
sporu. Žalovaný 1/ nepodal návrh na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.) a z toho dôvodu mu náhrada nebola
priznaná.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová