6 Cdo 124/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. K., narodeného X. a L. K., narodenú X., obe bytom ako ich matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov : M. K., toho času
bývajúceho v Č., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. L. S., advokátkou so sídlom V., a
M. K., bývajúcej v B., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, vedenej na Okresnom súde Senica, pod sp.zn. 4 P 87/2009, o dovolaní otca proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. apríla 2010 sp.zn. 23 CoP 8/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie otca o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica rozsudkom z 10. decembra 2009 č.k. 4 P 87/2009-43 zveril mal.
L. K., narodeného X. a L. K., narodenú X. do osobnej starostlivosti matke, ktorá bola
zaviazaná deti zastupovať a spravovať ich majetok, s účinnosťou od 19. mája 2009. Určil
povinnosť otcovi platiť výživné na maloletého L. vo výške 200 eur, na maloletú L. vo výške
150 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 19. mája
2009. Určil zároveň nedoplatok na výživnom od 19. mája 2009 do 30. novembra 2009.
Rozsudkom upravil styk otca s maloletými L. K. a L. K. tak, že otec je oprávnený sa s nimi
stretávať dvakrát v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod., z toho jeden
víkend v dobe od 2. do 12. dňa v mesiaci, druhý víkend v dobe od 19. do 27. dňa v mesiaci,
každoročne počas letných prázdnin od 2. júla od 10.00 hod. do 9. júla do 19.00 hod.,
každoročne od 2. augusta od 10.00 hod. do 9. augusta do 19.00 hod., každoročne
25. decembra od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť, otcovi odovzdať v určený čas a otec je povinný deti vrátiť matke riadne a včas.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 14. apríla 2010 sp.zn. 23 CoP 8/2010 (v znení
opravného uznesenia krajského súdu zo dňa 21. apríla 2010), na odvolanie matky rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku s maloletými deťmi zmenil
tak, že upravil styk otca s deťmi na 6 mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým L. každú párnu sobotu od 09.00 hod. až do nedele
do 18.00 hod., a s maloletou L. každú párnu nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za
prítomnosti matky v rámci úpravy styku s maloletým L., naďalej po uplynutí šiestich
mesiacov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým L. každú párnu sobotu od 09.00
hod. až do nedele do 18.00 hod., a s maloletou L. každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00
hod. bez prítomnosti matky v rámci úpravy styku s mal. L.. Otec je oprávnený sa stýkať s L.
počas letných prázdnin od 2. júla od 10.00 hod. do 9. júla do 19.00 hod. a od 2. augusta od
10.00 hod. do 9. augusta do 19.00 hod. každý rok. Matka je povinná deti na styk s otcom
riadne pripraviť a odovzdať v určený čas otcovi pred jej bydliskom v začiatok styku (prvých 6
mesiacov je povinná byť prítomná pri styku s mal. L. každú párnu nedeľu od 16.00 hod.
do 18.00 hod.), otec je povinný deti v určený čas matke riadne a včas vrátiť pred jej
bydliskom.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie otec maloletých detí.
Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, že nakoľko bol napadnutým rozhodnutím zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa, dovolanie je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p. Samotné
dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dovolateľ bol toho názoru, že
rozsudok krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože odvolací
súd nezobral do úvahy odopieranie dcérky otcovi zo strany matky (čo spôsobilo súčasnú
situáciu vo vzťahu otec - dcérka, t.j. že sa takmer nevidia), nezobral do úvahy účelovosť
správy psychologičky predloženej matkou, nezohľadnil prácu otca v zahraničí a jeho možnosť
realizovať styk len v konkrétnych dňoch, ktoré zohľadnil v rozhodnutí prvostupňový súd.
Odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho prišlo k následnému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Výsledkom je rozsudok odvolacieho súdu so zlou
vykonateľnosťou, ktorý podľa názoru otca nie je v záujme maloletých detí, naopak,
na základe jeho aplikácie môže dôjsť k väčšiemu odcudzeniu maloletých detí od otca, v konečnom dôsledku práva jedného rodiča, otca, ktorému neboli deti zverené do osobnej
starostlivosti, obmedzuje.
Matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1, druhá veta O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo ak ide o rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu síce vykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 O.s.p., pretože ide o zmeňujúci rozsudok, avšak v posudzovanej veci ide
o prípad, v ktorom je prípustnosť dovolania vylúčená v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. Ide totiž
o vec upravenú Zákonom o rodine, pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských
práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva
alebo o osvojení. Z uvedeného vyplýva, že procesná prípustnosť dovolania je
v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,
či konania súdom nesprávne obsadeným).
Dovolateľ žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej z citovaných procesných vád
neuviedol, a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť
dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav a jeho
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že uvedené
námietky nespôsobujú existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietky účastníka konania,
ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba považovať
za dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však sami o sebe
prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou
vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci,
môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom
jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie otca smerovalo
proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je; keďže
neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo ide o konanie,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová