6 Cdo 124/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. K., narodeného X. a L. K., narodenú X., obe bytom ako ich matka, zastúpené kolíznym

opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov : M. K., toho času

bývajúceho v Č., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. L. S., advokátkou so sídlom V., a

M. K., bývajúcej v B., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom, vedenej na Okresnom súde Senica, pod sp.zn. 4 P 87/2009, o dovolaní otca proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. apríla 2010 sp.zn. 23 CoP 8/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie otca o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica rozsudkom z 10. decembra 2009 č.k. 4 P 87/2009-43 zveril mal.

L. K., narodeného X. a L. K., narodenú X. do osobnej starostlivosti matke, ktorá bola

zaviazaná deti zastupovať a spravovať ich majetok, s účinnosťou od 19. mája 2009. Určil

povinnosť otcovi platiť výživné na maloletého L. vo výške 200 eur, na maloletú L. vo výške

150 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 19. mája

2009. Určil zároveň nedoplatok na výživnom od 19. mája 2009 do 30. novembra 2009.

Rozsudkom upravil styk otca s maloletými L. K. a L. K. tak, že otec je oprávnený sa s nimi

stretávať dvakrát v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod., z toho jeden

víkend v dobe od 2. do 12. dňa v mesiaci, druhý víkend v dobe od 19. do 27. dňa v mesiaci,

každoročne počas letných prázdnin od 2. júla od 10.00 hod. do 9. júla do 19.00 hod.,

každoročne od 2. augusta od 10.00 hod. do 9. augusta do 19.00 hod., každoročne  

25. decembra od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť, otcovi odovzdať v určený čas a otec je povinný deti vrátiť matke riadne a včas.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 14. apríla 2010 sp.zn. 23 CoP 8/2010 (v znení

opravného uznesenia krajského súdu zo dňa 21. apríla 2010), na odvolanie matky rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku s maloletými deťmi zmenil

tak, že upravil styk otca s deťmi na 6 mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s maloletým L. každú párnu sobotu od 09.00 hod. až do nedele

do 18.00 hod., a s maloletou L. každú párnu nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za

prítomnosti matky v rámci úpravy styku s maloletým L., naďalej po uplynutí šiestich

mesiacov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým L. každú párnu sobotu od 09.00

hod. až do nedele do 18.00 hod., a s maloletou L. každú párnu sobotu   od 09.00 hod. do 18.00

hod. bez prítomnosti matky v rámci úpravy styku s mal. L.. Otec je oprávnený sa stýkať s L.

počas letných prázdnin od 2. júla od 10.00 hod. do 9. júla do 19.00 hod. a od 2. augusta od

10.00 hod. do 9. augusta do 19.00 hod. každý rok. Matka je povinná deti na styk s otcom

riadne pripraviť a odovzdať v určený čas otcovi pred jej bydliskom v začiatok styku (prvých 6

mesiacov je povinná byť prítomná pri styku s mal. L. každú párnu nedeľu od 16.00 hod.  

do 18.00 hod.), otec je povinný deti v určený čas matke riadne a včas vrátiť pred jej

bydliskom.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie otec maloletých detí.

Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, že nakoľko bol napadnutým rozhodnutím zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa, dovolanie je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p. Samotné

dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dovolateľ bol toho názoru, že

rozsudok krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože odvolací

súd nezobral do úvahy odopieranie dcérky otcovi zo strany matky (čo spôsobilo súčasnú

situáciu vo vzťahu otec - dcérka, t.j. že sa takmer nevidia), nezobral do úvahy účelovosť

správy psychologičky predloženej matkou, nezohľadnil prácu otca v zahraničí a jeho možnosť

realizovať styk len v konkrétnych dňoch, ktoré zohľadnil v rozhodnutí prvostupňový súd.

Odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho prišlo k následnému

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Výsledkom je rozsudok odvolacieho súdu so zlou

vykonateľnosťou, ktorý podľa názoru otca nie je v záujme maloletých detí, naopak,  

na základe jeho aplikácie môže dôjsť k väčšiemu odcudzeniu maloletých detí od otca,   v konečnom dôsledku práva jedného rodiča, otca, ktorému neboli deti zverené do osobnej

starostlivosti, obmedzuje.

Matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom  

(§ 241 ods. 1, druhá veta O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo ak ide o rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4   (§ 238 ods. 3

O.s.p.).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu síce vykazuje znaky rozsudku uvedeného  

v § 238 ods. 1 O.s.p., pretože ide o zmeňujúci rozsudok, avšak v posudzovanej veci ide

o prípad, v ktorom je prípustnosť dovolania vylúčená v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. Ide totiž

o vec upravenú Zákonom o rodine, pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva

alebo o osvojení. Z uvedeného vyplýva, že procesná prípustnosť dovolania je  

v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,

či konania súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľ žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej z citovaných procesných vád

neuviedol, a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav a jeho

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že uvedené

námietky nespôsobujú existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietky účastníka konania,

ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba považovať  

za dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však sami o sebe

prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou

vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci,

môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom

jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie otca smerovalo

proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je; keďže

neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení  

s § 243b ods. 5 O.s.p.).

  O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo ide o konanie,

ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2010

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.  

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová