Najvyšší súd

6 Cdo 123/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O. Z., bývajúceho v Z., t. č. Š. zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., so sídlom v T., proti žalovanej E. Z.,

bývajúcej v Z., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 61/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 28. októbra 2010 sp. zn. 9 Co 14/2010 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom v napadnutej časti týkajúcej sa

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a náhrady trov prvostupňového

konania potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra z 24. novembra 2009 č. k. 9 C 61/2005-385

ako vecne správny. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že byt č. X., vchod X.,

nachádzajúci sa na 6. poschodí v bytovom dome súpis. č. X., zapísaný na LV č. X.

v katastrálnom území Z., je výlučným vlastníctvom žalovanej, ktorej jedinej ako členke

bytového družstva vzniklo právo na pridelenie tohto družstevného bytu pred uzavretím

manželstva. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a mestského pozemku zo 4. júla 2001 potom

vznikol žalovanej v zmysle § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. nárok na prevod vlastníctva podľa

tohto zákona. Túto nehnuteľnosť preto súdy do masy BSM nezaradili, a teda nebola ani predmetom jeho vyporiadania. Pokiaľ sa týka nezohľadnenia sumy 331,93 eur použitej za

trvania manželstva na vybudovanie pomníka v obci Skýcov, odvolací súd mal za to, že

žalobca nepreukázal použitie prostriedkov z BSM na jeho financovanie. Vybudovaný pomník

tak podľa dohody účastníkov a ďalších osôb zostane v ich podielovom spoluvlastníctve. Odvolací súd v súlade s § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. doplnil dokazovanie dopytom  

na Slovenskú sporiteľňu a.s., v ktorej mala mať podľa tvrdenia žalobcu žalovaná účet

s uvedením jeho čísla, o ktorom sa žalobca mal dozvedieť až po skončení konania  

pred prvostupňovým súdom. Táto skutočnosť sa však v odvolacom konaní nepotvrdila.

Odvolaciu námietku ohľadne zisťovania ďalších účtov žalovanej v Slovenskej sporiteľni a.s.

považoval za nedôvodnú a nespôsobilú byť odvolacím dôvodom a to vzhľadom na to, že

žalobca bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a nešlo o prípad, že by tento dôkaz nemohol

bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.

Žiadal, aby dovolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Namietal, že súdy nižších stupňov

nezahrnuli do masy BSM byt č. X. zapísaný na LV č. X. k. ú. Z., pomník v obci Skýcov a

finančnú sumu na účte žalovanej vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. napriek skutočnosti,

že byt bol nadobudnutý žalovanou za trvania manželstva, polovica pomníka je

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a o účte žalovanej sa dozvedel až   po skončení

konania pred prvostupňovým súdom, preto mal odvolací súd vykonať ďalšie dokazovanie

ohľadne jeho zisťovania. Taktiež vytýkal odvolaciemu súdu, že sa v odôvodnení dostatočne nevysporiadal s námietkou žalobcu, že o účte žalovanej vedenom Slovenskou sporiteľňou a.s.

nemal do skončenia prvostupňového konania vedomosť, preto tento dôkaz nemohol skôr

označiť.  

Žalovaná sa k podanému dovolaniu žalobcu vyjadrila tak, že ho považuje za

neprípustné a preto ho žiada odmietnuť. Uviedla, že oba súdy správne určili veci patriace  

do BSM a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania, t.j. či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasledujúcich O.s.p. možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len  

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Dovolanie žalobcu preto nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo  

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.  

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Z obsahu dovolania žalobcu vyplynula námietka nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, keď sa tento podľa názoru žalobcu nevysporiadal

s jeho odvolacou námietkou ohľadne zisťovania ďalších účtov žalovanej v Slovenskej

sporiteľni a. s., nielen konkrétneho čísla účtu, ktoré bolo nesprávne. Dovolateľ tak v podstate

namietal, že sa mu nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo

nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Povahu odňatia možnosti konať pred súdom môže

mať aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.

V posudzovanej veci však rozsudok odvolacieho súdu nie je takouto vadou postihnutý.

Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu zodpovedá požiadavkám

vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia aj v časti, v ktorej vysvetľuje, prečo neprihliadol na námietku žalobcu ohľadne

zisťovania ďalších účtov žalovanej v Slovenskej sporiteľni a.s. Odvolací súd nevykonanie

dôkazu vyžiadaním si správy od Slovenskej sporiteľne na okolnosť, či tam žalovaná nemala

založený iný účet (okrem konkrétne označeného účtu, ak by číslo tohto účtu bolo nesprávne)

odôvodnil tým, že u žalobcu nešlo o prípad, že nemohol bez svojej viny označiť takýto dôkaz

do rozhodnutia prvostupňového súdu a preto aj jeho odvolacia námietka v tomto smere je nedôvodná a nespôsobilá byť odvolacím dôvodom. Takéto odôvodnenie je jednak postačujúce

a jednak i obsahovo správne. Žalobcovi totiž nič nebránilo, aby už v konaní pred súdom

prvého stupňa označil dôkaz na zistenie, či žalovaná má účet alebo účty v peňažných

ústavoch, teda aj v Slovenskej sporiteľni a.s., a s akým zostatkom, a to vyžiadaním si správy

na túto okolnosť.  

Pokiaľ dovolateľ uviedol ako dovolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom, resp. že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd na tieto námietky žalobcu

nemohol prihliadať. Uvedené skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v zmysle

§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho

prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238

O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobcu odmietol

podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. augusta 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová