6 Cdo 122/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. R., bývajúceho v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. R. B., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému M. H., bývajúcemu v K., v dovolacom konaní zastúpenému   JUDr. M. K., advokátkou so sídlom

v K., o zaplatenie 2 489,54 eur (75 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Košice I pod sp.zn. 24 C 131/2003, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu  

v Košiciach z 11. novembra 2009 sp.zn. 2 Co 239/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 16. marca 2009 č.k. 24 C 131/2003-158 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 75 000,-- Sk  

(2 489,54 eur) s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného prijatím

zálohy na odmenu za sprostredkovanie predaja jeho nehnuteľností a žalobcovi uložil zaplatiť  

k rukám právnej zástupkyne žalovaného náhradu trov konania vo výške 1 148,04 eur do 15

dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že žalovaný naplnil obsah vzájomnej

dohody účastníkov konania približne v rozsahu jednej polovice. Má preto v súlade s § 732

Občianskeho zákonníka právo na pomernú časť odmeny, t.j. na zaplatenie sumy 75 000,-- Sk

zodpovedajúcej jednej polovice z dohodnutej odmeny.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal vec  

v zmysle § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., a rozsudkom z 11. novembra 2009 sp.zn. 2 Co 239/2009

rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky

rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli  

a boli potrebné pre správne rozhodnutie o uplatnenom nároku a jeho výške a na zistený

skutkový stav aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Stotožnil sa  

so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný má nárok na časť dohodnutej odmeny

zodpovedajúcej vykonanej práci, keďže čiastočne splnil svoj záväzok vyplývajúci z obsahu

zmluvy tým, že zaobstaral pre žalobcu záujemcov o kúpu nehnuteľností. Osobitne sa vyjadril

k jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu  

na ďalšie konanie. Žiadal i náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil v zmysle

ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko podľa jeho názoru rozhodnutie krajského

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že právny názor oboch

konajúcich súdov, nemá oporu v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ktoré

pojednávajú o príkaznej zmluve. Považoval za nelogické, aby bola príkazníkovi (žalovanému)

priznávaná odmena z hypotetickej kúpnej ceny, pričom príkazca (žalobca) nemá z takto

obstaranej veci žiadny prospech. Poukázal i na nepreskúmateľnosť prvostupňového

rozhodnutia v časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania žalovanému.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Navrhol

preto dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť  

(§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania  

(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238

ods. 3 O.s.p.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej z citovaných procesných vád

neuviedol a ani dovolací súd vady takejto povahy v dovolacom konaní nezistil. Prípustnosť

dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia.

V súvislosti s dovolacím dôvodom uplatneným žalobcom, že odvolací súd vec

nesprávne právne posúdil, treba uviesť, že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady

v zmysle § 237 O.s.p. Námietka účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu  

pri aplikácii práva, treba považovať za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,

ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie

prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením

dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa  

§ 236 a nasl. O.s.p. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Pre úplnosť treba dodať, že nie je dôvodné ani tvrdenie dovolateľa o údajnej

nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania. Súd

prvého stupňa náležite odôvodnil výšku priznaných trov právneho zastúpenia, uviedol spôsob

výpočtu sumy za jeden úkon právnej služby i vyčerpávajúcim spôsobom vymedzil jednotlivé

úkony, za ktoré celkovú náhradu trov žalovanému priznal. Uvedené rozhodnutie i v tejto časti

napĺňa kritériá na odôvodnenie súdnych rozhodnutí ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu smerovalo proti

takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.)

a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Dovolací súd žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré

pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich

nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie

práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Bc. Patrícia Špacírová