6 Cdo 122/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. R., bývajúceho v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. R. B., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému M. H., bývajúcemu v K., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. K., advokátkou so sídlom
v K., o zaplatenie 2 489,54 eur (75 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp.zn. 24 C 131/2003, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 11. novembra 2009 sp.zn. 2 Co 239/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom zo 16. marca 2009 č.k. 24 C 131/2003-158 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 75 000,-- Sk
(2 489,54 eur) s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného prijatím
zálohy na odmenu za sprostredkovanie predaja jeho nehnuteľností a žalobcovi uložil zaplatiť
k rukám právnej zástupkyne žalovaného náhradu trov konania vo výške 1 148,04 eur do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že žalovaný naplnil obsah vzájomnej
dohody účastníkov konania približne v rozsahu jednej polovice. Má preto v súlade s § 732
Občianskeho zákonníka právo na pomernú časť odmeny, t.j. na zaplatenie sumy 75 000,-- Sk
zodpovedajúcej jednej polovice z dohodnutej odmeny.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal vec
v zmysle § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., a rozsudkom z 11. novembra 2009 sp.zn. 2 Co 239/2009
rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli
a boli potrebné pre správne rozhodnutie o uplatnenom nároku a jeho výške a na zistený
skutkový stav aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Stotožnil sa
so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný má nárok na časť dohodnutej odmeny
zodpovedajúcej vykonanej práci, keďže čiastočne splnil svoj záväzok vyplývajúci z obsahu
zmluvy tým, že zaobstaral pre žalobcu záujemcov o kúpu nehnuteľností. Osobitne sa vyjadril
k jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Žiadal i náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko podľa jeho názoru rozhodnutie krajského
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že právny názor oboch
konajúcich súdov, nemá oporu v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ktoré
pojednávajú o príkaznej zmluve. Považoval za nelogické, aby bola príkazníkovi (žalovanému)
priznávaná odmena z hypotetickej kúpnej ceny, pričom príkazca (žalobca) nemá z takto
obstaranej veci žiadny prospech. Poukázal i na nepreskúmateľnosť prvostupňového
rozhodnutia v časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania žalovanému.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Navrhol
preto dovolanie žalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť
(§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce
právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238
ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľ žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej z citovaných procesných vád
neuviedol a ani dovolací súd vady takejto povahy v dovolacom konaní nezistil. Prípustnosť
dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia.
V súvislosti s dovolacím dôvodom uplatneným žalobcom, že odvolací súd vec
nesprávne právne posúdil, treba uviesť, že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady
v zmysle § 237 O.s.p. Námietka účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu
pri aplikácii práva, treba považovať za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie
prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením
dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa
§ 236 a nasl. O.s.p. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Pre úplnosť treba dodať, že nie je dôvodné ani tvrdenie dovolateľa o údajnej
nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania. Súd
prvého stupňa náležite odôvodnil výšku priznaných trov právneho zastúpenia, uviedol spôsob
výpočtu sumy za jeden úkon právnej služby i vyčerpávajúcim spôsobom vymedzil jednotlivé
úkony, za ktoré celkovú náhradu trov žalovanému priznal. Uvedené rozhodnutie i v tejto časti
napĺňa kritériá na odôvodnenie súdnych rozhodnutí ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu smerovalo proti
takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.)
a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Dovolací súd žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré
pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich
nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie
práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Bc. Patrícia Špacírová