6Cdo/12/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V.. W. W., narodeného XX. V. XXXX, bytom N. X/G, Z., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-11C/68/2010, o návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/129/2018 z 8. marca 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odkladá vykonateľnosť výroku I. a III. rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/129/2018 z 8. marca 2023 v spojení s dotknutou časťou výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/68/2010-267 z 23. februára 2018 až do právoplatného rozhodnutia o dovolaní žalovanej.

Odôvodnenie

1. Žalovaná 11. mája 2023 podala spolu s dovolaním návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/129/2018 z 8. marca 2023. Návrh odôvodnila tým, že v konaní bola rozsudkom odvolacieho súdu zaviazaná zaplatiť sumy 33.193 eur žalobcovi, ktorá je podľa žalovanej nezanedbateľnou sumou a v blízkej budúcnosti možno očakávať, že žalobca pristúpi k nútenému výkonu rozhodnutia. Dňa 26. januára 2024 bol spor predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.

2. Podľa § 444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd ním pred rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky dovolaním napadnutého (právoplatného) rozhodnutia; zároveň však má aj charakter dočasný a predbežný. Z účelu, ktorému má slúžiť odklad vykonateľnosti, možno vyvodiť, že predpokladom pre rozhodnutie dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia je, že dovolanie má všetky predpísané náležitosti, bolo podané včas oprávneným subjektom, je procesne prípustné a zároveň môže byť úspešné. Dôvodný je odkladvykonateľnosti napríklad vtedy, keď z pohľadu predbežných úvah dovolacieho súdu existujúcich v čase posudzovania návrhu na odklad vykonateľnosti doterajší priebeh dovolacieho konania nevylučuje, že dovolateľ môže byť v dovolacom konaní úspešný. Cieľom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku ktorého by strane, ktorá dovolanie iniciovala, v prípade jej úspechu v dovolacom konaní, mohla vzniknúť škoda. Rozhodnutie o návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia neprejudikuje konečný výsledok dovolacieho konania. Pokiaľ dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že dovolanie musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považované za opodstatnené (dôvodné). Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv (oprávnení), ktoré jej z tohto rozhodnutia vyplývajú. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia vtedy, keď možná ujma hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na strane toho, kto o odklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu opačnej procesnej strany.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) pri posudzovaní (ne)dôvodnosti návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti dovolaním napádaného rozhodnutia zohľadnil skutkové okolnosti danej veci týkajúce sa existencie možnej ujmy hroziacej žalovanej v prípade nevyhovenia návrhu, respektíve prípadného nezvratného stavu, ktorý by nerozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu mohlo spôsobiť. Žalovaná je štátom zastúpeným orgánom verejnej moci, pri ktorom je vysoko nepravdepodobná budúca platobná neschopnosť. Naproti nej stojí žalobca, ktorý oznámil žalovanej darovanie pohľadávky vo výške 33.193 eur na tretiu osobu, teda sumy, ktorá je predmetom sporu. V prípade úspechu žalovanej v dovolacom konaní by spätné vymoženie pohľadávky bolo obmedzené, ak nie aj nemožné vzhľadom na vek žalobcu a pravdepodobnosť, že nemá iné zdroje, z ktorých by pohľadávku vedel vrátiť - žalobca od 1. februára 2005 nevykonáva exekučnú činnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhliadol tieto skutočnosti ako dôvodné na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave.

5. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.