6Cdo/119/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Ing. I. K., narodeného XX. U. XXXX, O. - Z., L. XX/X a 2/ Mgr. J. K., narodenej X. B. XXXX, bytom tamtiež, oboch zastúpených advokátkou JUDr. Máriou Bustinovou, Trenčín, Jilemnického 21, proti žalovaným 1/ O. Š., podnikajúcemu pod obchodným menom O. Š. - B. - U., O.Í., W. XXX, IČO: XX XXX XXX a 2/ NOBA - SMOKER, s.r.o., Trenčín, Kasárenská 345, IČO: 36 848 719, obom zastúpeným splnomocnenkyňou Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Trenčín, Piaristická 46/276, IČO: 36 837 857, o určenie, že záložné právo zaniklo a iné, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26C/120/2015, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. decembra 2021 sp. zn. 17Co/185/2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 16. decembra 2021 sp. zn. 17Co/185/2019 v napadnutej zmeňujúcej časti a v časti trov konania vo vzťahu k žalovanej 2/ z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. mája 2019 č. k. 26C/120/2015-206 žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania proti žalobcom v rozsahu 100 %. Rozsudok právne zdôvodnil ustanoveniami § 151a, § 151b, § 151md, § 527 a § 559 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne dôvodil, že v predmetnom spore sa žalobcovia domáhali určenia, že záložné práva, ktoré vznikli na základe záložných zmlúv z 18. apríla 2006 a z 18. apríla 2005, uzatvorených medzi žalobcami a žalovaným 1/, zanikli, alternatívne určenia, že pohľadávka s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke z 18. apríla 2005 a jej dodatku z 19. apríla 2006 zanikla jej splatením. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohodnutý úrok z pôžičky patrí v tomto prípade veriteľovi len do času dohodnutej splatnosti pôžičky a nie aj za nasledujúce obdobie po splatnosti. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pôžička ostala nesplatená v rozsahu 772,55 eur. V tomto rozsahu mali totiž dlh potvrdiť v konaní aj žalobcovia, ktorí súčasne tvrdili jeho premlčanie. To by však podľa súdu prvej inštancie nemalo za následok zánik dlhu a neexistenciu záložného práva. Keďže dlh v celom rozsahu nezanikol, nezaniklo ani akcesorické záložné právo, čo viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby. Rozhodnutieo trovách konania súd prvej inštancie právne odôvodnil § 251, § 252, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom žalovaných 1/ a 2/ v spore v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ rozsudkom zo 16. decembra 2021 sp. zn. 17Co/185/2019 I. v časti voči žalovanej 2/ podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že „záložné právo zapísané na LV č. XX pre k. ú. V. v časti C: Ťarchy pri vlastníkovi poradové číslo 1 na základe V1340/06 v prospech NOBA - SMOKER, s.r.o., Kasárenská 345, Trenčín, IČO: 36 848 719, podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18. 4. 2006 na parc. č. 32, 33, dom s. č. XX v 1 neexistuje“ a súčasne určil, že „záložné právo zapísané na LV č. XX pre k. ú. V. v časti C: Ťarchy pri vlastníkovi poradové číslo 2 na základe V2763/05 v zmysle zmluvy o záložnom práve zo dňa 18. 4. 2005 na podiel 1 vlastníka rod. domu s. č. XX na parc. č. 33, pozemkov parc. č. 32, 33 pod B-2 (K. J. G.. Z. Mgr.) v prospech postupcu NOBA - SMOKER, s.r.o., Kasárenská 345, Trenčín, IČO: 36 848 719, neexistuje“; II. vo zvyšnej časti, t. j. v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému 1/ rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil; III. žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100 % a IV. žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ povinným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. V zmeňujúcej časti (t. j. v dovolaním napadnutej časti) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spornou otázkou ostala výška úroku z pôžičky (či úrok patrí len za obdobie do splatnosti alebo až do skutočného zaplatenia istiny). Nárok na úrok ako odplatu za požičanie peňazí môže veriteľovi patriť aj za obdobie po dohodnutej splatnosti pôžičky až do jej vrátenia, avšak len v prípade, že zmluvné strany si nárok na úrok aj po splatnosti dohodnú. V takom prípade má veriteľ nárok na úrok z pôžičky za celú dobu faktického užívania poskytnutých peňazí, a to súčasne popri úroku z omeškania. Rozhodujúcim pre posúdenie bol obsah zmluvy o pôžičke, v ktorej sa uvádza, že pôžička bude úročená ročným úrokom 9 % a dlžník bude úrok splácať v pravidelných mesačných splátkach vždy k 15. v príslušnom mesiaci na účet veriteľa. Splátka úroku predstavuje alikvótnu čiastku z ročného úroku vypočítanú z aktuálne dlžnej sumy a pripadajúcu na príslušný mesiac. Podľa odvolacieho súdu nie je uvedené dojednanie dohodou o nároku veriteľa na úrok z pôžičky aj za obdobie po jej splatnosti, teda do faktického vrátenia poskytnutých peňazí. Vzhľadom na to bolo zrejmé, že veriteľovi z pôžičky patril v danom prípade úrok z pôžičky 9 % p. a. zo sumy 66.387,84 eur za obdobie od 18. apríla 2005 do 29. mája 2005, t. j. 687,52 eur a zo sumy 75.350,20 eur za obdobie od 30. mája 2005 do 18. apríla 2007, t. j. 12.801,27 eur. Celkom teda úrok z pôžičky predstavoval 13.488,79 eur. Neuhradený zvyšok dlhu bol v sume 1.000,54 eur. Tento však bol v priebehu odvolacieho konania zaplatený a jeho zaplatenie preukázali žalobcovia 1/ a 2/ potvrdením o transakcii zo 4. novembra 2021 v prospech žalovaného 1/ a potvrdením o transakcii z 15. novembra 2021 v prospech žalovanej 2/. Platbu obom žalovaným zdôvodnili žalobcovia záujmom na právnej istote o splnení dlhu, pretože si neboli úplne istí osobou aktuálneho veriteľa. Nové dôkazy o úhradách odvolací súd vykonal, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a nejednalo sa o neprípustné novoty, ale o skutočnosti a dôkazy vzťahujúce sa k veci, ktoré tu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie objektívne byť nemohli a mali rozhodujúci vplyv na posúdenie dôvodnosti žaloby. Vzhľadom na uvedené bol dlh žalobkyne z pôžičky jednoznačne splnený a splnením v celom rozsahu zanikol. Čo sa týka osoby veriteľa, tým bola v čase splnenia žalovaná 2/ (zapísaná v katastri nehnuteľností ako záložný veriteľ). Pohľadávku pôvodného veriteľa (žalovaného 1/) nadobudla žalovaná 2/ a stala sa záložným veriteľom na základe postúpenia. V dôsledku splnenia dlhu zanikla zabezpečená pohľadávka a zaniklo aj záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech žalovanej 2/ (§ 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na zánik záložného práva toto v čase rozhodnutia súdu neexistovalo, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe voči žalovanej 2/ vyhovel. Vo vzťahu k žalovanému 1/ odvolací súd napadnutý rozsudok o zamietnutí žaloby potvrdil, pretože žalovaný 1/ nebol v čase rozhodnutia záložným veriteľom. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vecne úspechom v konaní žalobcov 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovanej 2/ a úspechom žalovaného 1/ vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ (ďalej aj len „dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) CSP (nesprávnym procesným postupom súduznemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a ustanovením § 421 ods. 1 písm. b) CSP (nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená). Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla zmeniť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, že žaloba bude zamietnutá. Namietala, že žaloba bola v odvolacom konaní zmenená, čo je neprípustné. Navyše uvedené formuloval odvolací súd bez iniciatívy žalobcov (petit formuloval odvolací súd). Došlo nielen týmto k porušeniu princípu rovnosti zbraní a rovnosti strán pred súdom. Ďalej uviedla, že odvolací súd komunikoval písomne pred pojednávaním s právnou zástupkyňou žalobcov. V napomáhaní žalobcom zašiel odvolací súd i ďalej. Pojednávanie, nariadené odvolacím súdom, bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozsudku (hoci na odročenie nebol daný dôvod) a odvolací súd výslovne poučil žalobcov, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, tak pokiaľ by do vyhlásenia rozsudku došlo k nejakej novej úhrade, prichádza do úvahy, ak túto úhradu žalobcovia oznámia, vykonať o tejto úhrade dokazovanie a až následne rozhodnúť vo veci. Dovolací súd prekročil poučovaciu povinnosť. Navyše žalobcovia mali v spore advokáta. Namietala porušenie zásady dvojinštančnosti. Narušený bol i princíp neúplnej apelácie odvolacieho konania. Následne dovolateľka formulovala neriešenú otázku, ktorá sa týkala súbehu úroku a úroku z omeškania, resp. úroku z úveru.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie ako neprípustné odmietnuť, resp. ako nedôvodné zamietnuť.

5. Dovolateľka zotrvala na podanom dovolaní a dôvodoch v ňom uvedených.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ je prípustné a dôvodné.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

10. Žalovaná 2/ vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421 CSP (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona, ktorého sú súčasťou.

11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalovanej 2/, že v konaní (pred odvolacím súdom) došlo k nej tvrdenej vade zmätočnosti.

12. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

13. Dovolateľka namietala, že v danej veci nebola zachovaná dvojinštančnosť konania, došlo k porušeniu princípu rovnosti strán pred súdom a k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania. Odvolací súd rozhodol o zmene žaloby, hoci uvedené je v odvolacom konaní neprípustné.

14. K námietke o zmene žaloby odvolacím súdom najvyšší súd uvádza, že žalobou sa žalobcovia 1/ a 2/ (po viacerých pripustených zmenách) domáhali určenia, že záložné práva zanikli, alternatívne určenia, že pohľadávka zanikla splnením. V rámci odvolacieho konania došlo po poučení o potrebe upresnenia petitu podľa „úradného záznamu o pojednávaní vykonanom len so zvukovým záznamom z 28. októbra 2021“ k jeho upresneniu s tým, že žalobcovia požadovali, aby sa určilo, že záložné práva neexistujú.

15. Petit nemusí mať určitú predpísanú formu, iba zo žaloby ako celku musí byť zrejmé, čo je žiadané. S ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd petit modifikovať, resp. do akej miery je povinný doslova petit prevziať vzhľadom na dispozičnú zásadu, ktorá je modifikovaná zásadou oficiality a princípom „iura novit curia“ (súd pozná právo). Požiadavka zákonodarcu, že zo žaloby musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha, nedáva však základ pre prísne formalistické poňatie petitu žaloby, ktorý vnáša prehnané nároky na formuláciu žalobného návrhu (petitu) žalobcom, resp. stranou sporu.

16. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

17. Zmenou žaloby je v zmysle § 139 a 140 CSP rozšírenie uplatneného práva, zmena uplatneného práva a podstatná zmena alebo doplnenie v žalobe tvrdených rozhodujúcich skutočností. Ustanovenie § 371 CSP nepripúšťa zmenu žaloby v odvolacom konaní. Zmysel tohto ustanovenia je potrebné vidieť v účele a programe odvolacieho konania, ktorým je preskúmanie procesného postupu súdu prvej inštancie a najdôležitejšieho procesného úkonu súdu, t. j. napadnutého rozhodnutia. Predmetná „zmena petitu“ však nepredstavovala zmenu žaloby tak, ako ju vypočítavajú § 139 a 140 CSP (a ako ju v odvolacom konaní nepripúšťa § 371 CSP). V tomto prípade žalobcovia nežiadali viac, nešlo o uplatnenie iného práva, ani o podstatnú zmenu alebo doplnenie dovtedy tvrdených rozhodujúcich skutočností.

18. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že k postupu v rozpore s ust. § 371 CSP nedošlo.

19. K námietke porušenia princípu rovnosti strán sporu je potrebné uviesť nasledovné.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej mieremožností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

21. Podľa čl. 6 ods. 2 CSP súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

22. Obsahom princípu vyjadreného v článku 6 CSP je rovnosť subjektov jednej skupiny procesnoprávnych vzťahov, a to procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi sporovými stranami. V procesnoprávnej rovine predstavuje princíp rovnosti sporových strán základný postulát, podľa ktorého žiadna zo sporových strán (bez ohľadu na to, či ide o osobu fyzickú alebo osobu právnickú) nemá vo vzťahu k protistrane iné než rovnocenné postavenie. Znamená to, že žiadna sporová strana nie je akýmkoľvek spôsobom nadradená druhej sporovej strane (princíp kontradiktórneho súkromnoprávneho sporu si práve vyžaduje dve proti sebe stojace sporové strany). Princíp rovnosti sporových strán sa rovnako funkčne a komplementárne dopĺňa s poučovacou (manudukčnou) povinnosťou súdu. Všeobecná poučovacia povinnosť je v CSP vyjadrená v § 160. Poučovacia povinnosť súdu tak má vždy smerovať k zabezpečeniu zásadne rovnakej východiskovej pozície oboch sporových strán. Súčasťou tohto inštrumentária je i ústavné právo na právnu pomoc, ktoré je rovnako súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti súdu v sporovom konaní. Právna pomoc totiž môže v skutkovo či právne zložitých prípadoch byť práve oným pomyselným jazýčkom na váhach - je preto prirodzené, že v záujme zabezpečenia funkčnej procesnej rovnosti sporových strán je súčasťou poučovacej povinnosti súdu podľa § 160 ods. 2 CSP i poučenie o práve zvoliť si advokáta, resp. možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Naopak, existencia advokáta v procese je sama osebe zárukou zabezpečenia dostatočne kvalifikovaného procesného postavenia sporovej strany (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 45 - 49)

23. V danej veci je zrejmé, že odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie (prítomná bola žalobkyňa 2/ a právna zástupkyňa žalobcov 1/ a 2/), na ktorom okrem iného konštatoval, že dlh žalobcov predstavuje sumu 1.000,54 eur. V závere pojednávania sa prítomní nevyjadrili a nežiadali odročiť pojednávanie, nemali ani návrhy na doplnenie dokazovania. Napriek tomu bolo pojednávanie odročené za účelom verejného vyhlásenia rozsudku a bolo dané poučenie, že „pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pokiaľ by teda žalobcovia do VVR tvrdili a preukazovali vykonanie nových úhrad dlhu, prichádza do úvahy vykonať k tomu dokazovanie a až následne rozhodnúť vo veci.“ Žalobcovia v zmysle „návodu odvolacieho súdu“ po pojednávaní zaplatili odvolacím súdom vyčíslenú dlžnú sumu a túto skutočnosť mu oznámili. Následne bol termín verejného vyhlásenia rozsudku zrušený a vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom bolo dokazovanie ohľadom vykonaných platieb doplnené a rozhodnuté tak, že žalobe bolo vyhovené (rozsudok súdu prvej inštancie bol v časti zmenený).

24. Poučovaciu povinnosť súdu nemožno vo všeobecnosti vykladať tak, že by mal súd poučovať účastníkov o hmotnom práve, pretože potom by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu a rozhodnutiu veci, ale išlo by o radu účastníkovi, ako by mal postupovať, aby bol prípadne vo veci úspešný. To by znamenalo inter alia tiež porušenie práva účastníka na rovnaké postavenie v prebiehajúcom súdnom konaní (I. ÚS 223/2013).

25. Odvolací súd postupom, keď odročil pojednávanie bez splnenia zákonných podmienok podľa § 183 CSP (Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní.), pričom žalobcovia zastúpení advokátkou o to ani nežiadali, navyše s neprípustným poučením, ako postupovať tak, aby žalobe bolo vyhovené, porušil právo dovolateľky na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f) CSP), nakoľko došlo k vážnemu porušeniu princípu rovnosti strán.

26. Len v krátkosti dovolací súd uvádza, že túto vadu nepredstavuje namietaná komunikácia odvolaciehosúdu s právnou zástupkyňou žalobcov, pretože táto bola len reakcia na jej žiadosť o odročenie pojednávania. K dvojinštančnosti konania je potrebné dodať, že dvojinštančnosť konania znamená možnosť nadriadeného súdu preskúmať vecnú stránku rozhodnutia podriadeného súdu. Civilné sporové konanie nemusí byť nevyhnutne dvojištančné, dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.

27. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa pritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto v tomto prípade neposudzoval dovolanie z hľadiska opodstatnenosti argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok.

28. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP) a vychádzajúc z toho, že tým, komu bolo namieste pričítať dovolaním vytýkanú vadu zmätočnosti, bol len odvolací súd.

29. V súvislosti so zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu dovolací súd zdôrazňuje, že pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd nahrádza toto rozhodnutie svojím rozhodnutím; rozhodnutie odvolacieho súdu musí preto obsahovať nielen úplné a výstižné zdôvodnenie (vrátane konkrétnych ustanovení, ktoré vo veci aplikoval), ale aj všetko to, čo je potrebné z hľadiska určitosti a vykonateľnosti rozhodnutí o otázkach predstavujúcich predmet odvolacieho konania vrátane súvisiacich otázok. (Z IV, s. 44).

30. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.