6 Cdo 119/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. V. O., bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Pribinova 46,

proti žalovanej L. S., bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. Petrom Peružekom, advokátom so

sídlom v Hlohovci, Cintorínska 1, zaplatenie 1 896,31 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. 5 C 250/2009, o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 5. decembra 2012 sp.zn. 11 Co 177/2011 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 5. decembra

2012 sp.zn. 11 Co 177/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom na odvolanie

žalovanej potvrdil rozsudok Okresného súd Piešťany zo 7. marca 2011 č.k. 5 C 250/2009-183,

ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 896,31 eur a nahradiť jej

trovy konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

Stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.,

ktoré doplnil len v súvislosti s námietkami uvedenými v odvolaní. Považoval za nesporné, že

žalovaná spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej porušením jej právnej povinnosti vznikla

žalobkyni škoda, ktorá bola kvantifikovaná kvalifikovaným spôsobom, pričom námietky

odvolateľky v tomto smere vyhodnotil odvolací súd ako účelové, pretože už súd prvého

stupňa sa s jej námietkami uvedenými v odvolaní vyporiadal relevantným spôsobom. V celom

rozsahu sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že došlo k spôsobeniu škody

v súvislosti s protiprávnym zavineným konaním žalovanej.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Okrem iného

namietala, že postupom odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu, jej bola odňatá možnosť

konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). K odňatiu

možnosti konať pred súdom došlo podľa nej najmä tým, že odvolací súd sa v rozpore

s ustanovením § 205a O.s.p. nezaoberal ňou predloženým listinným dôkazom (znaleckým

posudkom Ing. M.), napriek tomu, že nebola správne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

a krajský súd sa k tomuto novému dôkazu ani len nevyjadril.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neprípustný odmietnuť, resp. ako nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý

rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1

O.s.p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti  

(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady, a to

vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.

Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa  

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaná spolu s písomným

doplnením odvolania z 18. augusta 2011 predložila listinný dôkaz – znalecký posudok z 9. mája 2011 č. 2/2011 vypracovaný Ing. R. M., pričom poukázala na značné rozdiely vo

všeobecnej hodnote vozidla zistenej týmto posudkom a posudkom vypracovaným v konaní ustanoveným znalcom Ing. A.   H., z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri určení výšky

priznaného plnenia. Okrem toho z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 7. marca 2011 na súde

prvého stupňa bolo zistené, že účastníci neboli (a to ani v predchádzajúcom priebehu konania)

riadne poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že na dôkazy predložené po vyhlásení

uznesenia o skončení dokazovania sa nebude prihliadať. Táto skutočnosť v zmysle § 205a

ods. 1 písm. c/ O.s.p. spôsobuje, že odvolaciemu súdu je možné predkladať nové dôkazy

a odvolací súd je povinný sa s nimi podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyporiadať, najmä

ak obsahujú dôležité skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť výšku náhrady škody priznanú

prvostupňovým súdom. Napriek tejto skutočnosti sa odvolací súd v odvolacom konaní

predloženým listinným dôkazom nezaoberal a ani v odôvodnení svojho rozsudku sa k nemu

v rozpore s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. nevyjadril.  

Podľa názoru dovolacieho súdu uvedeným postupom odvolacieho súdu bola žalovanej

odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. Správnemu postupu

odvolacieho súdu by totiž zodpovedalo, keby bol (pri absencii poučenia prvostupňovým

súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p.) doplnil dokazovanie vykonaním predloženého listinného dôkazu, a to buď na odvolacom pojednávaní, alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa

s vytvorením možnosti účastníkov sa k nemu vyjadriť, alebo aby v odôvodnení svojho

rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré nie je potrebné tento dôkaz vykonať.  

Pretože odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom zakladá nielen prípustnosť

dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, neostalo dovolaciemu súdu iné, než rozsudok odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.  

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2013  

  JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová