Najvyšší súd

6 Cdo 117/2012

Slovenskej republiky  

  6 Cdo 122/2012

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ D. B., bývajúceho v B. a 2/ M. B., bývajúcej v B., oboch zastúpených JUDr. Ľ. F., advokátom so sídlom v B., proti

žalovaným 1/ H., spol. s r.o., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. E. B., advokátkou so

sídlom v Š. a 2/ JUDr. Ľ. C., bývajúcemu v B., o uloženie povinnosti odpredať byt,

vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8 C 415/2004, o dovolaniach účastníkov

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. decembra 2011 sp. zn. 14 Co 203/2011,

takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .

Dovolanie žalobcov o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom potvrdil ako vecne správny rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV z 26. januára 2011 č.k. 8 C 415/2004-194, ktorým

prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ (ďalej len „žalobcovia“) o uloženie

povinnosti žalovaným 1/ a 2/ uzavrieť za podmienok podľa zákona č. 182/1993 Z.z. zmluvu

o prevode vlastníctva bytu, opísaného v žalobe, a o zriadení záložného práva. Výrok o trovách

konania zmenil tak, že zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov

prvostupňového konania žalovanému 1/ v sume 373,20 Eur k rukám jeho právneho zástupcu.

Rozhodovanie o trovách odvolacieho konania si vyhradil samostatným uznesením.

6 Cdo 122/2012

Predmetný rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním najskôr žalovaný 1/.  

Vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku namietal nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom v otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v konaní.

Dovolanie odôvodnil tiež tým, že mu súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom.

Uviedol však, že s výrokom odvolacieho súdu o potvrdení prvostupňového rozsudku, ako  

aj s výrokom o trovách konania, súhlasí a nenapáda ich dovolaním. Dovolanie žalovaného 1/

teda smeruje len voči dôvodom rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)

predovšetkým skúmal, či možno dovolaním napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len  

čo do dôvodov. Dospel pritom k záveru, že takýto mimoriadny opravný prostriedok nie  

je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 236 ods. 2 O.s.p. dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že nemožno samostatne

napadnúť odôvodnenie právoplatného druhostupňového rozhodnutia bez toho, aby dovolanie

smerovalo voči jeho výroku.

V danom prípade žalovaný 1/ s výrokom druhostupňového rozsudku vyjadril súhlas

a tento dovolaním nenapadol. Keďže jeho dovolanie smerovalo len voči dôvodom

rozhodnutia, dovolací súd ho ako neprípustné s poukazom na § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

Vzhľadom na neprípustnosť dovolania žalovaného 1/ podľa § 236 ods. 2 O.s.p.,

neskúmal dovolací súd ani podmienky prípustnosti podľa § 237 a nasl. O.s.p. Vylúčenie

dovolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu robí totiž bezpredmetným

skúmanie jeho prípustnosti podľa ustanovení nasledujúcich po ustanovení § 236 ods. 2 O.s.p. 6 Cdo 122/2012

V poradí druhé dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. decembra

2011 sp. zn. 14 Co 203/2011 podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu  

JUDr. Ľ. F. žalobcovia na pošte dňa 23. januára 2012.

Dovolací súd pri skúmaní včasnosti jeho podania dospel k záveru, že tento

mimoriadny opravný prostriedok bol podaný oneskorene. Vychádzal pri tom z ustanovenia  

§ 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca  

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni,

a ďalej z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zmeškanie lehoty uvedenej v odseku

1 nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom

alebo dovolacom súde. Prihliadal tiež na ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého  

sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý  

sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,  

a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu doručený

všetkým účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov na pojednávaní dňa   20. decembra 2011, kedy nadobudlo rozhodnutie aj právoplatnosť. Tieto skutočnosti

vyplývajú z doručeniek pripojených k č.l. 257 spisu.

Zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala

plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v danom prípade od 20. decembra 2011

a uplynula 20. januára 2012, ktorý deň pripadol na piatok - bežný pracovný deň. Keďže

žalobcovia podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie na pošte  

až 23. januára 2012, podali ho oneskorene.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané

dovolanie žalobcov odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/  

O.s.p., z ktorého dôvodu sa nezaoberal ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie 6 Cdo 122/2012

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalobcov, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením

ich právneho zástupcu k dovolaniu žalovaného 1/, nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť

tohto dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva, a žalovaným 1/ a 2/ v súvislosti

s dovolacím konaním o dovolaní žalobcov žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková