Najvyšší súd
6 Cdo 117/2012
Slovenskej republiky
6 Cdo 122/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ D. B., bývajúceho v B. a 2/ M. B., bývajúcej v B., oboch zastúpených JUDr. Ľ. F., advokátom so sídlom v B., proti
žalovaným 1/ H., spol. s r.o., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. E. B., advokátkou so
sídlom v Š. a 2/ JUDr. Ľ. C., bývajúcemu v B., o uloženie povinnosti odpredať byt,
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8 C 415/2004, o dovolaniach účastníkov
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. decembra 2011 sp. zn. 14 Co 203/2011,
takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .
Dovolanie žalobcov o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom potvrdil ako vecne správny rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV z 26. januára 2011 č.k. 8 C 415/2004-194, ktorým
prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ (ďalej len „žalobcovia“) o uloženie
povinnosti žalovaným 1/ a 2/ uzavrieť za podmienok podľa zákona č. 182/1993 Z.z. zmluvu
o prevode vlastníctva bytu, opísaného v žalobe, a o zriadení záložného práva. Výrok o trovách
konania zmenil tak, že zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov
prvostupňového konania žalovanému 1/ v sume 373,20 Eur k rukám jeho právneho zástupcu.
Rozhodovanie o trovách odvolacieho konania si vyhradil samostatným uznesením.
6 Cdo 122/2012
Predmetný rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním najskôr žalovaný 1/.
Vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku namietal nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom v otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v konaní.
Dovolanie odôvodnil tiež tým, že mu súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom.
Uviedol však, že s výrokom odvolacieho súdu o potvrdení prvostupňového rozsudku, ako
aj s výrokom o trovách konania, súhlasí a nenapáda ich dovolaním. Dovolanie žalovaného 1/
teda smeruje len voči dôvodom rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
predovšetkým skúmal, či možno dovolaním napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len
čo do dôvodov. Dospel pritom k záveru, že takýto mimoriadny opravný prostriedok nie
je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 2 O.s.p. dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že nemožno samostatne
napadnúť odôvodnenie právoplatného druhostupňového rozhodnutia bez toho, aby dovolanie
smerovalo voči jeho výroku.
V danom prípade žalovaný 1/ s výrokom druhostupňového rozsudku vyjadril súhlas
a tento dovolaním nenapadol. Keďže jeho dovolanie smerovalo len voči dôvodom
rozhodnutia, dovolací súd ho ako neprípustné s poukazom na § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Vzhľadom na neprípustnosť dovolania žalovaného 1/ podľa § 236 ods. 2 O.s.p.,
neskúmal dovolací súd ani podmienky prípustnosti podľa § 237 a nasl. O.s.p. Vylúčenie
dovolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu robí totiž bezpredmetným
skúmanie jeho prípustnosti podľa ustanovení nasledujúcich po ustanovení § 236 ods. 2 O.s.p. 6 Cdo 122/2012
V poradí druhé dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. decembra
2011 sp. zn. 14 Co 203/2011 podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu
JUDr. Ľ. F. žalobcovia na pošte dňa 23. januára 2012.
Dovolací súd pri skúmaní včasnosti jeho podania dospel k záveru, že tento
mimoriadny opravný prostriedok bol podaný oneskorene. Vychádzal pri tom z ustanovenia
§ 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni,
a ďalej z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zmeškanie lehoty uvedenej v odseku
1 nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom
alebo dovolacom súde. Prihliadal tiež na ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,
a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu doručený
všetkým účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov na pojednávaní dňa 20. decembra 2011, kedy nadobudlo rozhodnutie aj právoplatnosť. Tieto skutočnosti
vyplývajú z doručeniek pripojených k č.l. 257 spisu.
Zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala
plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v danom prípade od 20. decembra 2011
a uplynula 20. januára 2012, ktorý deň pripadol na piatok - bežný pracovný deň. Keďže
žalobcovia podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie na pošte
až 23. januára 2012, podali ho oneskorene.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané
dovolanie žalobcov odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/
O.s.p., z ktorého dôvodu sa nezaoberal ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie 6 Cdo 122/2012
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalobcov, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením
ich právneho zástupcu k dovolaniu žalovaného 1/, nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť
tohto dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva, a žalovaným 1/ a 2/ v súvislosti
s dovolacím konaním o dovolaní žalobcov žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková