6 Cdo 115/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š., bývajúceho v N., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom v Liesku,

Tichá 590, o nejasnom podaní, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5 C

15/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. októbra

2013 sp. zn. 5 Co 492/2013 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline označeným uznesením odmietol odvolanie navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín z 12. apríla 2013 č. k. 5 C 15/2013-28, ktorým tento

odmietol podanie navrhovateľa z 18. decembra 2012, doručené súdu 19. decembra 2012 z dôvodu, že neobsahuje náležitosti podľa ustanovení §§ 43 a 79 O. s. p. Odmietnutie

odvolania odôvodnil ustanovením § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p., keďže nemalo náležitosti

požadované § 205 ods. 1 a 2 O. s. p.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Dovolanie

odôvodnil poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., t. j. tzv. inou vadou konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237  

O. s. p., aj keď neboli dovolateľom namietané. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí  

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ napriek riadne doručenej

výzve z 12. 9. 2013 (č. l. 41) neodstránil nedostatky podaného odvolania, preto odvolací

rozhodol správne, keď odvolanie z tohto dôvodu odmietol.  

Na dovolací dôvod navrhovateľa, spočívajúci v tzv. inej vade, ktoré mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd nemohol prihliadať, pretože by mohla byť len

odôvodnením dovolania v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, a nie dôvodom jeho

prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietol

(§ 218 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.) bez toho, aby sa mohol

zaoberať hodnotením skutkových a právnych záverov nižšie postavených súdov.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním

žiadne trovy nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. februára 2015  

  JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková