6 Cdo 115/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š., bývajúceho v N., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom v Liesku,
Tichá 590, o nejasnom podaní, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5 C
15/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. októbra
2013 sp. zn. 5 Co 492/2013 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline označeným uznesením odmietol odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín z 12. apríla 2013 č. k. 5 C 15/2013-28, ktorým tento
odmietol podanie navrhovateľa z 18. decembra 2012, doručené súdu 19. decembra 2012 z dôvodu, že neobsahuje náležitosti podľa ustanovení §§ 43 a 79 O. s. p. Odmietnutie
odvolania odôvodnil ustanovením § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p., keďže nemalo náležitosti
požadované § 205 ods. 1 a 2 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Dovolanie
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., t. j. tzv. inou vadou konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237
O. s. p., aj keď neboli dovolateľom namietané. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ napriek riadne doručenej
výzve z 12. 9. 2013 (č. l. 41) neodstránil nedostatky podaného odvolania, preto odvolací
rozhodol správne, keď odvolanie z tohto dôvodu odmietol.
Na dovolací dôvod navrhovateľa, spočívajúci v tzv. inej vade, ktoré mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd nemohol prihliadať, pretože by mohla byť len
odôvodnením dovolania v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, a nie dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietol
(§ 218 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.) bez toho, aby sa mohol
zaoberať hodnotením skutkových a právnych záverov nižšie postavených súdov.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. februára 2015
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková