UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. N., bývajúceho v B., M. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Nadeždou Boľovou, advokátkou so sídlom v Galante, Šafárikova 1522, proti žalovanej Mgr. Z. Q., bývajúcej v B., M. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou In Medias Res, s. r. o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Miloslav Kukučka, o určenie práva podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/192/2015, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 17. augusta 2015 sp. zn. 10Co/431/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
V konaní o určenie práva podielového spoluvlastníctva nehnuteľností a o nariadenie predbežného opatrenia Okresný súd Galanta na návrh žalobcu uznesením z 13. apríla 2015 č. k. 26C/192/2015-31 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom Sereď, katastrálne územie B., a to s rodinným domom, súpisné číslo XXXX, postaveným na parcele č. XXXX/X a s pozemkom, parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, vedeným ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2, pozemkom - parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, vedeným ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, pozemkom - parcela registra „C", parc. č. XXXX/X, vedeným ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 a s pozemkom - parcela registra „C", parc. č. XXXX, vedeným ako záhrady o výmere 242 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti"), najmä zakázal žalovanej uvedené nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť ich záložným právom, vecným bremenom alebo zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uznesenia uviedol, že na základe tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov mal jednoznačne preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania ako aj preukázanú obavu, že by mohlo dôjsť k predaju nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na odvolanie žalovanej uznesením zo 17. augusta 2015 sp. zn. 10Co/431/2015 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol svoje argumenty pre ktoré dospel k záveru, že neexistoval obhájiteľný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ"). Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z odňatia možnosti konať pred súdom spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa nevyjadril k jeho námietkam, že žalovaná začala robiť reálne kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti a že jediným prostriedkom na zabránenie tomuto konaniu je predbežné opatrenie.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne vyjadrila tak, že ho žiadala zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.") skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie o predbežnom opatrení.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., na ktorú poukazoval dovolateľ.
Dovolateľ odňatie možnosti konať pred súdom videl v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.
V zmysle stanoviska Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže len výnimočne zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., a to ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. o taký prípad však v preskúmavanej veci nešlo.
V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu požiadavku riadneho a dostatočného odôvodnenia spĺňa. Je z neho zrejmé, prečo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a akými podstatnými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že na nariadenie predbežného opatrenia nie sú splnené podmienky. Odvolací súd svoje právne úvahy a závery podrobne vysvetlil na tretej a štvrtej strane odôvodnenia svojho uznesenia.
K dovolacej námietke dovolateľa, že odvolací súd sa nevyjadril k jeho námietkam, že žalovaná začala robiť reálne kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti a že jediným prostriedkom na zabránenie tomuto konaniu je predbežné opatrenie, dovolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Pokiaľ v preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že na nariadenie predbežnéhoopatrenia nebol obhájiteľný dôvod, a tento svoj záver riadne objasnil, nebola vyššie uvedená námietka žalobcu pre rozhodnutie o odvolaní právne významná.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaná si v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.