6Cdo/112/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpenej JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, proti žalovanému U. Č., narodenému XX. XX. XXXX, bývajúcemu v Y., O. XX, zastúpenému Mgr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom so sídlom v Košiciach, Branisková 7, o zaplatenie 8 284,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 25C/614/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2017 sp. zn. 3Co/356/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 28. júna 2016 č. k. 25C 614/2015-129 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 8 284,50 Eur s 5,5 % úrokmi z omeškania z tejto sumy od 26. 11. 2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok uplatnený žalobkyňou podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) považoval za opodstatnený poukazujúc na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a to že žalovaný ako držiteľ motorového vozidla zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej mu vznikla zodpovednosť za škodu spôsobenú inému subjektu, že v čase vzniku škody nebol poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a že žalobkyňa za neho plnila náhradu škody.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného v záhlaví označeným rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa v celom rozsahu aj s jeho odôvodnením, a teda i so záverom, že žalovaný v čase vzniku poistnej udalosti nemal uzavretúpoistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na doplnenie uviedol, že poistenie žalovaného zaniklo podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001, t. j. nezaplatením poistného do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, pričom k obnoveniu účinnosti zaniknutej poistnej zmluvy, resp. k vzniku novej poistnej zmluvy nemohlo dôjsť dodatočným zaplatením poistného a ani nesprávnym vydaním potvrdenia poisťovňou o poistení uvedenej zodpovednosti.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v právnej otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Za takúto otázku označil otázku, či vydanie potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaväzuje poisťovňu v prípade poistnej udalosti plniť, aj keď bolo poisťovňou vydané nesprávne (v čase, kedy už poistný vzťah netrval).

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie pre neprípustnosť odmietnuť, resp. ho ako nedôvodné zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu aj ďalších podmienok a predpokladov jeho prípustnosti, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Základným predpokladom prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. je v prvom rade to, že dovolaním je napadnuté nesprávne právne posúdenie veci v takej právnej otázke, ktorú odvolací súd riešil a od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie.

9. V prejednávanej veci odôvodnil dovolateľ uplatnený dovolací dôvod tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorou je otázka, či vydanie potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaväzuje poisťovňu v prípade poistnej udalosti plniť, aj keď bolo poisťovňou vydané nesprávne (v čase neexistencie poistenia). Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie však vyplýva, že od vyriešenia uvedenej právnej otázky nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, bola iná otázka, a to otázka, či v čase vzniku poistnej udalosti bol žalovaný poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda či mal uzavretú poistnú zmluvu podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Riešenie tejto právnej otázky odvolacím súdom tak, že v čase vzniku poistnej udalosti poistný vzťah žalovaného už netrval, dovolaním napadnuté nebolo. Dovolateľ vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v inej otázke, ktorú odvolací súd neriešil. V dovolaní výslovne uviedol, že odvolací súd sa nezaoberal ním vymedzenou právnou otázkou týkajúcou sa účinkov vydaného potvrdenia o poistení zodpovednosti, spočívajúcich vo vzniku záväzku poisťovne plniť. Keďže v preskúmavanej veci bola dovolaním napadnutá právna otázka, od ktorej nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nebol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.

10. Dovolací súd poznamenáva, že pokiaľ dovolateľ chcel namietať nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý mal spočívať v nezaoberaní sa ním vymedzenej právnej otázky, mal možnosť uplatniť v dovolanídovolací dôvod vyplývajúci z § 420 písm. f) C. s. p., t. j. odôvodniť dovolanie nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu, ktorým mu bolo znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ak tak neurobil, mohol sa dovolací súd zaoberať len prípustnosťou dovolania z hľadiska dovolacieho dôvodu týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle § 440 C. s. p. bol týmto uplatneným dovolacím dôvodom viazaný.

11. Vzhľadom na nesplnenie predpokladu prípustnosti dovolania spočívajúceho v napadnutí nesprávneho právneho posúdenia veci v takej právnej otázke, ktorú odvolací súd riešil a od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie, dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietol.

12. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.