6 Cdo 110/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. D. S., bývajúceho vo S., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. B., advokátom so sídlom v K., proti
žalovanej D. M., bývajúcej vo S., v dovolacom konaní zastúpenej spoločnosťou Advokátska
kancelária H.H., v.o.s., so sídlom v P., v mene ktorej koná advokát - spoločník JUDr. J. H.,
o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 17 C 245/2008,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. októbra 2010 sp.zn.
12 Co 38/2010 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom z 11. mája 2010 č.k. 17 C 245/2008-104 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej písomne sa mu ospravedlniť
a poskytnúť mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Účastníkom nepriznal náhradu trov
konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvého stupňa uviedol, že
v konaní nebol preukázaný taký zásah do práv žalobcu, ktorý bol objektívne spôsobilý
zapríčiniť ujmu na právach chránených § 11 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 28. októbra 2010 sp.zn.
12 Co 38/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a o trovách rozhodol tak, že žalovanej
ich náhradu nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom na zdôraznenie jeho správnosti pripojil ďalšie dôvody. Osobitne sa v odôvodnení vyjadril i k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu. O trovách odvolacieho
konania tiež rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci
(dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže jeho nariadenie
nepovažoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba
odmietnuť, pretože nie je prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Keďže v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil
prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., a vo veci
samej dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd
záväzné, je nesporné, že prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
vyvodiť nemožno.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka
pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom).
Dovolateľ v mimoriadnom opravnom prostriedku takúto vadu netvrdil a ani
v dovolacom konaní vady takejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto
nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
Z hľadiska dovolateľom tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého
zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Nesprávne
právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné), samo, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva alebo nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací
súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku
upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani
zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady
konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli zistené, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218
ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnej žalovanej právo na náhradu trov tohto
konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací
súd jej napriek tomu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo podľa jeho názoru
vynaloženie trov v dovolacom konaní nebolo potrebné na účelné uplatnenie práva (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. augusta 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová