6 Cdo 109/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. F., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v N. proti žalovanému M. F., bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. T. S., advokátom so sídlom v T., o určenie, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 25 C 239/2008, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. augusta 2009 sp.zn. 11 Co 14/2009 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. augusta 2009 sp.zn. 11 Co 14/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta z 23. marca 2009 č.k. 25 C 239/2008-85, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že byt č. X.. poschodí bytového domu súp. č.. nachádzajúceho sa na v S., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, a ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože napriek písomnej žiadosti jej právneho zástupcu o odročenie odvolacieho pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky celej advokátskej kancelárie v mesiaci august od 3.8. do 31.8.2009 a napriek predloženým dokladom o oznámení tejto skutočnosti s dostatočným časovým predstihom aj iným súdom, odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 26. augusta 2009 v jej neprítomnosti, resp. v neprítomnosti jej zástupcu.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. žalobkyňa tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktoré s použitím ustanovenia § 211 ods. 2 O.s.p. platí aj pre odvolacie konanie, ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Citované ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí súd skúmať veľmi dôsledne, pretože jeho nesprávny postup v tomto smere môže mať za následok porušenie základného práva účastníka vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti. Procesné právo účastníka požiadať o odročenie pojednávania je podmienené „dôležitosťou dôvodu“, pre ktorý o odročenie žiada. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ v každej veci musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa pojednávanie na deň 26. augusta 2009, na ktoré predvolal účastníkov a ich zástupcov. Dňa 28. júla 2009 bolo odvolaciemu súdu doručené písomné podanie zástupcu žalobkyne JUDr. M. K., v ktorom tento ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o jeho odročenie z dôvodu čerpania dovolenky a zatvorenia advokátskej kancelárie v čase od 3.8. do 31.8.2009. Prípisom z 10.8.2009 bol zástupca žalobkyne odvolacím súdom vyzvaný, aby obratom preukázal tvrdený dôvod ospravedlnenia. Na túto výzvu reagoval zástupca žalobkyne faxovým podaním doručeným odvolaciemu súdu 25.8.2009, v ktorom uviedol, že čerpanie dovolenky v mesiaci august 2009 ešte v mesiaci júni oznámil Okresnému aj Krajskému súdu v Nitre a Okresnému súdu Nové Zámky a pripojil fotokópie týchto oznámení. Z obsahu oznámení adresovaných Okresnému súdu Nitra a Nové Zámky vyplýva, že zástupca žalobkyne žiadal označené súdy o nestanovenie pojednávaní v čase od 3.8. do 31.8.2009 pre čerpanie dovolenky. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní konštatoval neprítomnosť žalobkyne a jej zástupcu, oboznámil jeho ospravedlnenie i faxové podanie a uznesením rozhodol o prejednaní veci v ich neprítomnosti.
Podľa názoru dovolacieho súdu, pokiaľ odvolací súd napriek žiadosti zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania pre čerpanie dovolenky, doplnenej písomnými podaniami s obdobným obsahom adresovanými v dostatočnom časovom predstihu aj iným súdom a napriek ďalším okolnostiam konštatoval splnenie podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal a rozhodol, odňal tým žalobkyni ako účastníčke konania možnosť konať pred súdom. Pri posudzovaní existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania bolo totiž v preskúmavanej veci potrebné prihliadnuť na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Týmito okolnosťami bola skutočnosť, že zástupca žalobkyne o odročenie pojednávania požiadal včas, že na výzvu súdu preukazoval čerpanie dovolenky predložením oznámení adresovaných už skôr iným súdom, že výzva odvolacieho súdu nebola konkrétna v tom smere, akým spôsobom má dovolenku preukázať, že prípadne oznamovanie a preukazovanie, kde sa v čase dovolenky nachádzal, resp. ako ju trávil spadá pod ochranu jeho základného práva na súkromie, že malo ísť u neho o súvislé takmer mesiac trvajúce čerpanie dovolenky v čase, v ktorom je to obvyklé, že vo veci išlo o prvé pojednávanie nariadené na prejednanie odvolania, a že išlo o odvolanie žalobkyne vo veci, predmetom ktorej bola významná majetková hodnota. Vo svetle týchto okolností postup odvolacieho súdu nezodpovedal účelu občianskeho súdneho konania, ktorým je poskytnutie spravodlivej ochrany práv účastníkov. Tým bolo konanie pred odvolacím súdom zaťažené už uvedenou vadou majúcou za následok nielen prípustnosť, ale bez ďalšieho aj dôvodnosť podaného dovolania.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júla 2010 JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová