UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Q. E., bývajúcej v W., proti žalovaným: 1/ JUDr. Barbore Hovanovej, súdnej exekútorke so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi, ul. Ing. Kožucha č. 1, 2/ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, detašované pracovisko Levoča, Námestie Majstra Pavla č. 56 a 3/ Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/113/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/481/2013 z 22. apríla 2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z. z., Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) č. k. 7C/113/2011-181 zo 7. mája 2013, ktorým okresný súd žalobu voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ zamietol. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože žalovaní 1/, 2/ a 3/ nie sú pasívne legitimovanými subjektmi, nakoľko za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát. Zdôraznil, že otázka posúdenia pasívnej legitimácie je otázkou hmotnoprávnou, preto súd prvej inštancie nebol povinný žalobkyňu poučiť, koho mala správne na strane žalovaných subjektov označiť. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalobkyne, v rámci ktorých žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie procesné pochybenia súvisiace s pojednávaním konaným 7. 5. 2013, odvolací súd vysvetlil prečo ich považuje za neopodstatnené a zdôraznil, že postup súdu prvej inštancie súvisiaci s predmetným pojednávaním nevykazuje znaky nesprávneho procesného postupu. Na základe uvedených skutočností odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dňa 21. 7. 2015 žalobkyňa (ďalej v texte aj „dovolateľka“) prostredníctvom svojej v tom čase zákonnej zástupkyne dovolanie, kde uviedla, že dovolanie podáva podľa ust. § 237 písm. c), písm. f) a písm. g) O. s. p., pretože odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Navrhla, aby Najvyšší súd SR (ďalej v texte aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co/481/2013-219 z 22. apríla 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K dovolaniu pripojila kópiu žiadosti zo dňa 20. 7. 2015 adresovanej Centru právnej pomoci, kancelária Prešov (ďalej aj „centrum“ alebo „Centrum právnej pomoci“), ktorou jej zákonná zástupkyňa požiadala centrum o ustanovenie právneho zástupcu (advokáta) na zastupovanie v dovolacom konaní.
3. Dovolanie bolo podané 21. 7. 2015, t. j. za účinnosti O. s. p. v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C. s. p. je zrejmé, že účinky dovolania podaného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorého ustanovenia dovolací súd ďalej aplikoval, pričom skúmal, či sú splnené všetky podmienky dovolacieho konania. Po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, dovolací súd skúmal, či je splnená podmienka povinného zastúpenia dovolateľky advokátom v dovolacom konaní, tak ako to vyžaduje ust. § 429 C. s. p., pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné podľa ust. § 447 písm. e) C. s. p. odmietnuť.
4. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, rozhodnutím sp. zn. 2N 94455/15-181/16-KaPO zo 4. 1. 2016 priznalo žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní, avšak potom čo matka žalobkyne ako jej zákonná zástupkyňa opakovane žiadala o zmenu určenej advokátky, centrum žalobkyni rozhodnutím sp. zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO z 26. 7. 2016 odňalo nárok na poskytnutie právnej pomoci s odôvodnením, že svojím konaním a vyjadreniami vyvolala odmietnutie poskytovania právnej pomoci aj druhou určenou advokátkou, čím znemožnila naplnenie účelu zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým je zabezpečenie poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V uvedenej súvislosti centrum zdôraznilo, že osoba oprávnená na poskytnutie právnej pomoci v zmysle cit. zákona nemá právo na výmenu centrom určeného advokáta kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov, preto „odmietnutie poskytovania právnej pomoci určeným advokátom a neudelenie plnomocenstva na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci je možné hodnotiť ako neposkytnutie potrebnej súčinnosti určenému advokátovi pri poskytovaní právnej pomoci“. Na základe uvedených skutočností vyzval súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/113/2011-267 zo dňa 4. 10. 2016 žalobkyňu, aby predložila súdu plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi (advokátovi) na zastupovanie v dovolacom konaní. Na predmetnú výzvu reagovala dovolateľka kópiou novej žiadosti z 2. 11. 2016 adresovanej Centru právnej pomoci, kancelária Prešov. Rozhodnutím sp. zn. 4N 14368/16- KaPO z 30. 12. 2016 centrum dovolateľke odmietlo opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Uznesením č. k. 7C/113/2011-289 z 26. 4. 2017 vyzval súd prvej inštancie opakovane dovolateľku na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Na predmetnú výzvu reagovala dovolateľka tak, že plnú moc nepredložila, teda splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov upravených v ust. § 429 C. s. p. v určenej lehote dovolaciemu súdu nepreukázala.
5. Podľa ust. § 429 ods. 1 C. s. p., dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Výnimky z uvedenej zásadnej požiadavky dovolacieho konania upravuje odsek 2 citovaného ustanovenia pod písm. a) až c) a sú spojené s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa dovolateľa (ak je dovolateľom fyzická osoba), zamestnanca alebo člena, ktorý za dovolateľa koná (ak je dovolateľom právnická osoba) alebo zamestnanca či člena osoby založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa, osoby oprávnenej na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo zamestnanca či člena odborovej organizácie (ak uvedené subjekty zastupujú dovolateľa v dovolacomkonaní v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti C. s. p.).
6. Podľa ust. § 447 písm. e) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p.
7. V danom prípade dovolateľka napriek opakovanej výzve súdu prvej inštancie nepreukázala, že splnomocnila advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní, potom čo jej rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Prešov sp. zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO z 26. 7. 2016 bol odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci a o jej opakovanej žiadosti centrum rozhodlo rozhodnutím sp. zn. 4N 14368/16-KaPO z 30. 12. 2016 tak, že jej odmieta opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného je zrejmé, že podmienka dovolacieho konania stanovená v ust. § 429 C. s. p. nebola splnená, preto dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa ust. § 447 písm. e) C. s. p. odmietol. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že dovolateľka na Krajský súd v Košiciach podala žalobu o preskúmanie rozhodnutia Centra právnej pomoci z 26. 7. 2016, ktorým jej centrum odňalo nárok na poskytnutie právnej pomoci, vedenú pod sp. zn. 7S/131/2016, (o ktorej zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté), pretože o ďalšej žiadosti dovolateľky o poskytnutie právnej pomoci centrum, tak ako bolo vyššie uvedené, rozhodlo tak, že dovolateľke odmieta opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.
8. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalobkyňa, žalovaným v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.