6 Cdo 107/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. M. S., bývajúceho v C., proti žalovaným 1/ N., so sídlom V., 2/ MUDr. R. K., bývajúcemu v S., 3/ MUDr. J. R., bývajúcemu v S., 4/ MUDr. M. V., naposledy bývajúcej v S., o ochranu osobnosti,

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 14 C 37/98, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 20. decembra 2011 sp.zn. 9 Co 161/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie

Okresného súdu Trnava z 18. mája 2011 č.k. 14 C 37/1998-147, ktorým bolo žalobcovi

zrušené ustanovenie zástupkyne JUDr. A. Č. v tomto konaní. Potvrdenie uznesenia odôvodnil

jeho vecnou správnosťou, pričom poukázal na závery okresného súdu, že žalobca síce

pôvodne spĺňal predpoklady na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, avšak v jeho prípade

došlo k zmene pomerov a v súčasnosti už nespĺňa podmienky na ustanovenie takéhoto

zástupcu.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie

s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie je nepravdivé, vyplývajú z neho nepodložené

tvrdenia, nebol dostatočne zistený skutočný stav a bola mu odňatá možnosť konať

pred súdom. Žiadal dovolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať, pričom

zistil, že dovolateľ ani po výzve a poučení neodstránil procesný nedostatok dovolacieho konania, ktorým je povinné zastúpenie advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) v tomto

konaní. Keďže však predmetom dovolacieho konania je uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zrušení ustanovenia právnej zástupkyne

žalobcu, dovolací súd netrval na splnení podmienky povinného zastúpenia advokátom

v dovolacom konaní, pretože ak by žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu aj pre dovolacie

konanie bola zamietnutá a žalobca by podával dovolanie proti každému takémuto

rozhodnutiu, išlo by o procesnú situáciu s nemožnosťou jej konečného vyriešenia

(znamenajúcu pohyb v kruhu). Pristúpil preto ku skúmaniu prípustnosti dovolania proti

uvedenému uzneseniu krajského súdu.

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené  

v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž

o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého

by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami

a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti

dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., keď z obsahu spisu je zrejmé, že v súvislosti  

s rozhodovaním o zrušení ustanovenia zástupcu žalobcu z radov advokátov, nebola postupom

odvolacieho ani prvostupňového súdu znemožnená žalobcovi realizácia tých procesných práv,

ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno

považovať ani samotné rozhodnutie, ktorým bolo zrušené zastúpenie účastníka ustanoveným

zástupcom z dôvodu, že účastník prestal spĺňať podmienky pre ustanovenie zástupcu, ak

záver súdov o tejto otázke zodpovedá skutkovým zisteniam, z ktorých pri jej posudzovaní

vychádzali. Odvolací súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, pričom z obsahu spisu

nevyplývajú žiadne skutočnosti spochybňujúce správnosť jeho záveru o tom, že žalobca prestal spĺňať predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a teda že prestal spĺňať

podmienku, ktorej existenciu vyžaduje zákon pre rozhodnutie o ustanovení zástupcu z radov

advokátov, resp. pre trvanie takéhoto zastúpenia.  

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c)

O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(vo výroku o odmietnutí dovolania s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď

neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaným v súvislosti

s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. apríla 2013

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová