6 Cdo 107/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. M. S., bývajúceho v C., proti žalovaným 1/ N., so sídlom V., 2/ MUDr. R. K., bývajúcemu v S., 3/ MUDr. J. R., bývajúcemu v S., 4/ MUDr. M. V., naposledy bývajúcej v S., o ochranu osobnosti,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 14 C 37/98, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave z 20. decembra 2011 sp.zn. 9 Co 161/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie
Okresného súdu Trnava z 18. mája 2011 č.k. 14 C 37/1998-147, ktorým bolo žalobcovi
zrušené ustanovenie zástupkyne JUDr. A. Č. v tomto konaní. Potvrdenie uznesenia odôvodnil
jeho vecnou správnosťou, pričom poukázal na závery okresného súdu, že žalobca síce
pôvodne spĺňal predpoklady na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, avšak v jeho prípade
došlo k zmene pomerov a v súčasnosti už nespĺňa podmienky na ustanovenie takéhoto
zástupcu.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie
s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie je nepravdivé, vyplývajú z neho nepodložené
tvrdenia, nebol dostatočne zistený skutočný stav a bola mu odňatá možnosť konať
pred súdom. Žiadal dovolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať, pričom
zistil, že dovolateľ ani po výzve a poučení neodstránil procesný nedostatok dovolacieho konania, ktorým je povinné zastúpenie advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) v tomto
konaní. Keďže však predmetom dovolacieho konania je uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zrušení ustanovenia právnej zástupkyne
žalobcu, dovolací súd netrval na splnení podmienky povinného zastúpenia advokátom
v dovolacom konaní, pretože ak by žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu aj pre dovolacie
konanie bola zamietnutá a žalobca by podával dovolanie proti každému takémuto
rozhodnutiu, išlo by o procesnú situáciu s nemožnosťou jej konečného vyriešenia
(znamenajúcu pohyb v kruhu). Pristúpil preto ku skúmaniu prípustnosti dovolania proti
uvedenému uzneseniu krajského súdu.
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž
o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého
by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., keď z obsahu spisu je zrejmé, že v súvislosti
s rozhodovaním o zrušení ustanovenia zástupcu žalobcu z radov advokátov, nebola postupom
odvolacieho ani prvostupňového súdu znemožnená žalobcovi realizácia tých procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno
považovať ani samotné rozhodnutie, ktorým bolo zrušené zastúpenie účastníka ustanoveným
zástupcom z dôvodu, že účastník prestal spĺňať podmienky pre ustanovenie zástupcu, ak
záver súdov o tejto otázke zodpovedá skutkovým zisteniam, z ktorých pri jej posudzovaní
vychádzali. Odvolací súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, pričom z obsahu spisu
nevyplývajú žiadne skutočnosti spochybňujúce správnosť jeho záveru o tom, že žalobca prestal spĺňať predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a teda že prestal spĺňať
podmienku, ktorej existenciu vyžaduje zákon pre rozhodnutie o ustanovení zástupcu z radov
advokátov, resp. pre trvanie takéhoto zastúpenia.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c)
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(vo výroku o odmietnutí dovolania s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď
neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaným v súvislosti
s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. apríla 2013
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová