UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, IČO: 00 215 759, proti povinnej H. D., bývajúcej v I., S. XX, zastúpená: JUDr. Václavom Sosnom, advokátom, Skalica, Námestie slobody 2, o vymoženie 2.005,- eur, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. E 2652308918, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. júla 2019 sp. zn. E 2652308918, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. marca 2019 sp. značka E 2652308918, vydaným súdnym tajomníkom, nariadil na uspokojenie prednostnej pohľadávky oprávneného vo výške 2.005,- eur, výkon rozhodnutia zrážkami uvedenej sumy zo mzdy, resp. iných príjmov, ktoré povinnej nahrádzajú mzdu, ktorá patrí povinnej u jej platiteľa mzdy: Sociálna poisťovňa, ústredie. Platiteľovi mzdy povinnej uložil po doručení tohto uznesenia povinnosť vykonať zo mzdy povinnej určené zrážky a nevyplácať zrazené sumy povinnej. Platiteľovi mzdy povinnej uložil povinnosť, po doručení upovedomenia o právoplatnosti tohto uznesenia, poukázať zrazenú sumu na číslo účtu: IBAN: O., BIC/SWIFT: POBNSKBA, Banka príjemcu/Beneficiary bank: Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica 1, VS 5303532674, ŠS 2652308918.
2. Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. júla 2019 sp. značka E 2652308918 po podaní sťažnosti povinnou, sťažnosť zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie povinná a navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky“). Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 419 CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia „odvolacieho“ súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 CSP) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 CSP) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
7. Podľa § 438 ods. 1 CSP sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní rozhoduje krajsky´ súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 CSP) a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP).
9. V danom prípade však dovolanie povinnej smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodoval nie ako súd odvolací, ale ako súd prvej inštancie určený zákonom na správu a vymáhanie súdnych pohľadávok podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 65/2001 Z. z. Dovolaním povinnej je teda napadnuté uznesenie iného než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP.
10. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, cˇ. k. IV. U´S 389/2010 -14).
11. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcemu proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
12. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní dovolateľky bez ďalšieho zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).
13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.