Najvyšší súd
6 Cdo 105/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej M. B., bývajúcej vo V., proti povinnému M. B., ktorý zomrel X., o vymoženie 1 128,59 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 5 Er 466/2007, o dovolaní súdnej exekútorky
JUDr. A. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. januára 2010 sp.zn.
4CoE 16/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 5 Er 466/2007-12 zo 4. novembra
2009 exekúciu zastavil a súdnej exekútorke Mgr. A. K. trovy exekúcie nepriznal
s odôvodnením, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (povinný zomrel, čím stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania a do jeho práv a povinností podľa výsledku dedičského
konania nevstúpil žiaden dedič), povinný ani jeho dedičia nemohli byť zaviazaní k zaplateniu
týchto trov a trovy exekúcie nemôže znášať ani oprávnený, keďže nedošlo k splneniu
zákonných predpokladov ustanovených v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Ďalej vo
svojom odôvodnení poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der
Mussele proti Belgicku z 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované
v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá
i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto
profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Mal za to, že tieto závery
možno aplikovať aj na činnosť a postavenie súdneho exekútora, u ktorého riziko
neuspokojenia zákonných nárokov má protihodnotu v podstate v jeho monopolnom postavení pri nútenom výkone rozhodnutí. Exekútor svojim návrhom na zápis do zoznamu exekútorov
a jeho vykonaním dáva súhlas s vykonávaním činnosti exekútora a s tým spojeným rizikom
nedosiahnutia uspokojenia svojich zákonných nárokov vo všetkých prípadoch.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, uznesením sp.zn. 4CoE 16/2010
z 29. januára 2010 na odvolanie súdnej exekútorky napadnutý výrok uznesenia okresného
súdu o nepriznaní trov exekúcie ako vecne správny potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie súdna exekútorka, ktorá ho
žiadala zrušiť spolu s uznesením súdu prvého stupňa a navrhla vrátiť vec späť na ďalšie
konanie. Súdna exekútorka v dovolaní namietala, že rozhodnutie prvostupňového súdu
vo výroku o trovách exekúcie a potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu nesprávne
vychádza z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku
z 23.11.1983, ktorý sa týka profesie advokáta a nie exekútora. Uviedla, že medzi
ustanoveniami Exekučného poriadku absentuje ustanovenie, ktoré by riešilo rozhodovanie
o trovách exekúcie v prípade, keď účastník konania počas exekučného konania zomrie
a zodpovednosť za jeho dlhy neprejde na dedičov, preto je podľa názoru dovolateľky potrebné
na tento prípad aplikovať Ústavu SR ako normu vyššej právnej sily s poukazom na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 31/04 zo 17.12.2004, v ktorom je uvedené, že výklad
právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva
a v prípade medzery v právnej úprave je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné
právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval a na základe uvedeného jej mal súd
priznať právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov v exekučnom konaní, na ktorých
úhradu mal zaviazať oprávneného.
Oprávnená sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O.s.p.)
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Súdna exekútorka v prejednávanej veci napadla dovolaním uznesenie odvolacieho
súdu, ktorým tento súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, ktoré sú
osobitnou formou trov konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. vylučuje prípustnosť
dovolania ak ide o uznesenie o trovách konania; prípustnosť dovolania navyše neprichádza
do úvahy ani podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p..
Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237
O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
Napokon dovolateľka vo svojom dovolaní ani žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.
nenamietala.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 ods. 1 až 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdnej exekútorky
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Náhrada trov dovolacieho konania nebola dovolacím súdom účastníkom priznaná, lebo v dovolacom konaní nemala dovolateľka úspech a ostatní účastníci nepodali návrh
na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júla 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová