UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú J. I., nar. XX. septembra XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, dieťa rodičov - matky D. I., bývajúcej v Q., G.. J. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátmi so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667, a otca I. I., bývajúceho v Q., W. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Palackého 85/5, o zmenu úpravy styku, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/121/2012, o dovolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 18. marca 2016 č. k. 26P/121/2012-571, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Odôvodnenie
Okresný súd Trenčín uznesením z 18. marca 2016 č. k. 26P/121/2012-571 ustanovil v konaní znalkyňu z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia PhDr. Gabrielu Hollú, uviedol, čo bude jej úlohou v konaní, uložil jej podať písomný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny, uložil účastníkom povinnosť poskytnúť znalkyni súčinnosť a uložil matke a otcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal dovolanie otec maloletej. V dovolaní namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom a zároveň nesprávne právne posúdenie veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom dovolaní konať. Zistil, že tieto podmienky nie sú splnené.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1 a 2 O. s. p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacíchsúdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
V zmysle citovaného ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. možno dovolaním napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým podľa ustanovenia § 10a ods. 1, 2 O. s. p. môže byť len krajský súd alebo najvyšší súd, ak rozhodujú v inštančnom postupe. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu, nie sú splnené podmienky konania pred dovolacím súdom. Dovolanie proti nemu je preto vylúčené a Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na jeho prejednanie.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak do právomoci súdu patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie, ktoré touto vadou trpí, zastavil (§ 104 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p.) bez toho, že by mohla byť preskúmavaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd nerozhodoval. V preskúmavanej veci išlo totiž o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. V takomto konaní je nedostatok práva účastníkov na náhradu trov konania bezvýnimočným zákonným pravidlom, majúcim pôvod v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Neexistencia výnimky z takéhoto pravidla spôsobuje, že rozhodovanie (ako proces výberu najmenej z dvoch možností) tu neprichádza do úvahy a tzv. náhradový výrok, len mechanicky preberajúci zákonnú úpravu, je i nadbytočný.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.