6 Cdo 104/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. S., bývajúcej v P., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. D. R., advokátom so sídlom v P. proti odporcovi M. M., bývajúcemu v P., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. K. L., advokátkou so sídlom v P.,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 28 C 151/2008, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo 17. septembra 2009, sp. zn. 8 Co 93/2009, 8 Co 94/2009 takto.
r o z h o d o l :
Dovolanie odporcu o d m i e t a.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy dovolacieho konania v sume 294,35 Eur k rukám JUDr. D. R., do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 18. februára 2009 č.k. 28 C 151/2008-38 vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. - čiastočný a na LV č. X. -
čiastočný, K. a to byt č. 3 na prvom poschodí bytového domu, súpisné č. X. nachádzajúci sa v
P., ako aj spoluvlastnícky podiel 53/1879 na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu, súpisné č. X. na parcele č. X., ako aj spoluvlastnícky podiel 53/1879 na pozemku
parcela č. X. o výmere X. m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je bytový dom
postavený, spolu v hodnote 26 555,14 eur. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal
motorové vozidlo Škoda Felícia, obývaciu stenu, gaučovú súpravu, televízor OTF, televízor
Orava, HIFI vežu, horský bicykel, chladničku s mrazničkou a stacionárny bicykel. Súčasne
vyporiadal aj pasíva a to úver č. X. zo dňa 6. novembra 2003 od Slovenskej sporiteľne, a.s. -
nesplatenú časť k X. vo výške 626,42 eur a zostatok pôžičky poskytnutej D. Š., P.X. vo výške
1 294,56 eur, ktoré na seba preberá navrhovateľka a zostatok pôžičky poskytnutej matkou
odporcu k X. vo výške 1 659,70 eur, ktorý na seba preberá odporca. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na úplné vyrovnanie jeho podielu sumu 11 794,28 eur do 60 dní
od právoplatností rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal..
Osobitným uznesením z 28. apríla 2009 č.k. 28 C 151/2008-66 nepriznal odporcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Na odvolania odporcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. septembra 2009
sp. zn. 8 Co 93/2009, 8 Co 94/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, uznesenie, ktorým
súd prvého stupňa rozhodol o návrhu odporcu na oslobodenie od súdnych poplatkov zmenil
tak, že odporcovi priznal oslobodenie a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia k meritu veci uviedol, že súd prvého stupňa náležite zistil
skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery. Za presvedčivé považoval dôvody
uvedené v jeho rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkázal. Osobitne sa vyjadril
k jednotlivým námietkam odporcu uvedeným v jeho odvolaní, ktoré nepovažoval
za opodstatnené. Dospel preto k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu, vo výroku ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, podal včas dovolanie odporca, ktoré doplnila podaním jeho súdom ustanovená
právna zástupkyňa. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil
existenciou vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatie možnosti konať pred súdom videl
v tom, že v zápisnici spísanej pred súdom prvého stupňa nebol uvedený obsah jeho prednesov
tak, ako ich interpretoval na pojednávaní, že v konaní pred súdom prvého stupňa mu nebolo
umožnené brániť sa a uplatňovať svoje práva dostatočným spôsobom a že jeho postavenie
v porovnaní s protistranou bolo slabšie a prístup súdu k účastníkom konania nebol
rovnocenný. Poukázal na to, že ako laik sa nemohol v súdnom konaní účinne brániť, lebo
nevedel, ako môže namietať nespokojnosť s vedením pojednávania a s protokolovaním jeho
výpovede. Nemal vedomosť o tom, že v jeho prípade je možnosť žiadať už
v prvostupňovom konaní o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu z radov
advokátov. Dovolanie odôvodnil aj v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., t.j. že
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie ako neprípustné
odmietnuť a v prípade, že spĺňa podmienky prípustnosti, ako nedôvodné zamietnuť.
Zároveň žiadala priznať trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok
(§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len
vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej
stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom
do 28. februára 2010).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,
či konania súdom nesprávne obsadeným).
S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku,
či konanie pred súdmi nižších stupňov netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto
postupom vylúčil účastníka konania z realizácie jeho procesných práv priznaných mu
právnym poriadkom. Takýmto procesným právom účastníka je napr. byť predvolaný na súdne
pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť
sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali a pod.
Pokiaľ dovolateľ namietal proti zneniu zápisníc z pojednávania pred prvostupňovým
súdom treba uviesť, že tieto tvrdenia odporcu sú v rozpore s obsahom zápisníc o pojednávaní,
z ktorých nevyplýva, že by prvostupňový súd pri zaznamenaní obsahu prednesov odporcu
do zápisnice postupoval v rozpore s právnymi predpismi a jeho vyjadrenia dezinterpretoval, či
pozmenil. Odporca mal možnosť svoje výhrady proti prípadnému zneniu zápisnice uplatniť
priamo na pojednávaní, prípadne podať písomne námietky proti jej zneniu (§ 40 ods. 3
O.s.p.), čo však neurobil. Jeho tvrdenia v tomto smere uvedené až v dovolaní, nie je preto
možné považovať za tvrdenia zodpovedajúce skutočnosti.
Podľa dovolacieho súdu ani jeho námietka spočívajúca v tom, že v konaní pred súdom
prvého stupňa mu nebolo umožnené brániť sa a uplatňovať svoje práva dostatočným
spôsobom, že jeho postavenie v porovnaní s protistranou bolo slabšie a že prístup súdu
k účastníkom konania nebol rovnocenný, nemá oporu v obsahu spisu. Z obsahu dovolania
možno vyvodiť, že dovolateľ nedospel k názoru o porušení rovnosti strán na základe
nerovnakého prístupu súdu k obsahu procesných práv účastníkov konania, ale na základe toho, ako súdy vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Hodnotenie dôkazov je ale
činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, ich
pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pri ustálení skutkového stavu. Námietky vadného
hodnotenia vykonaných dôkazov nie sú preto spôsobilé založiť prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p.
K tvrdeniu dovolateľa, že v konaní pred súdom prvého stupňa nemal vedomosť
o možnosti požiadať o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov treba
uviesť, že súd prvého stupňa si svoju povinnosť poučiť účastníka o jeho procesných právach,
vrátane možnosti požiadať o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, splnil už
svojim prvým úkonom voči odporcovi, a to uznesením z 6. júna 2008 č.k. 28 C 151/2008-16,
ktoré mu bolo riadne doručené 11. júna 2008. Aj táto námietka odporcu je preto nenáležitá.
Dovolateľ teda neopodstatnene namietal, že súdy nižších stupňov mu nesprávnym
postupom odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p..
Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady
uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že konanie súdov nižších stupňov je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že ich rozhodnutia spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že uvedené námietky nespôsobujú
existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietky účastníka konania, ktorými vytýka súdu
existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba považovať za dovolacie dôvody
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania
nezakladajú. Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. že by
rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len
odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie odporcu
smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie
je; keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
Navrhovateľka mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov
konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní navrhovateľke vznikli trovy
v súvislosti s odmenou za právne služby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon
právnej služby činí sumu 287,14 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k dovolaniu z 15. apríla 2010 (§ 10 ods. 1 a 6 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/
vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a jeden krát režijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového
základu za úkon právnej služby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,21 Eur. Dovolací
súd v zhode s doterajšou praxou (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20. februára 2008 sp. zn. 2 Cdo 236/2007, z 13. októbra 2008 sp. zn.
3 Cdo 196/2008) vzal zreteľ k tomu, že právny zástupca navrhovateľky zastupoval
navrhovateľku už v konaní pred obomi súdmi nižšieho stupňa, a preto pri rozhodovaní
o výške trov právneho zastúpenia, nepriznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia
aj za úkon právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom.
Celkove vznikli navrhovateľke trovy v sume 294,35 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť
na účet advokáta navrhovateľky (§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave21. decembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová