Najvyšší súd
6 Cdo 101/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej O., a.s., so sídlom v B., proti povinnej D. S., bývajúcej v B., o vymoženie 497,91 EUR s prísl., vedenej
na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 Er 1393/2009, o dovolaní súdneho exekútora
JUDr. J. I., so sídlom exekútorského úradu v N., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28.
októbra 2010 sp. zn. 26 CoE 87/2010 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 28. októbra
2010 sp. zn. 26 CoE 87/2010 a uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo 6. apríla 2010 č. k.
9 Er 1393/09-14 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky uznesením zo 6. apríla 2010 č. k. 9 Er 1393/09-14 zamietol
žiadosť súdneho exekútora JUDr. J. I. („ďalej len exekútor“) o vydanie rozhodnutia o trovách
exekúcie. Zamietnutie žiadosti odôvodnil jej oneskoreným podaním. Poukázal pritom na to,
že exekútor bol poverený vykonaním exekúcie v predmetnej veci na základe poverenia zo dňa
17.12.2009, no uznesením Okresného súdu Nové Zámky z 13. januára 2010 č. k.
9 Er 1393/09-9 bola exekúcia zastavená a odvolanie exekútora proti tomuto uzneseniu bolo
odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou. Následná písomná žiadosť exekútora zo dňa
26.2.2010, doručená súdu 4.3.2010, ktorou požiadal o rozhodnutie o trovách exekúcie, bola
podaná po uplynutí pätnásťdňovej lehoty na podanie návrhu na doplnenie uznesenia
o zastavení exekúcie o výrok o trovách exekúcie. Táto lehota vyplývajúca z ustanovenia § 166
ods. 1 O.s.p., ktoré je v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. použiteľné
aj v exekučnom konaní, mu začala plynúť od doručenia uznesenia o zastavení exekúcie, t.j.
od 14.1.2010.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie exekútora uznesením z 28. októbra
2010 sp. zn. 26 CoE 87/2010 uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti exekútora
o vydanie rozhodnutia o trovách exekúcie potvrdil. Potvrdenie prvostupňového uznesenia
odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Len na doplnenie uviedol, že odvolanie exekútora proti
uzneseniu o zastavení exekúcie, podané v pätnásťdňovej lehote od doručenia tohto uznesenia,
nebolo možné považovať za návrh na doplnenie rozhodnutia podľa § 166 O.s.p., ale iba za
opravný prostriedok proti výroku o zastavení exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal exekútor dovolanie. Žiadal, aby dovolací
súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu i uzneseniu súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať
pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci v otázke včasnosti podania návrhu
na doplnenie rozhodnutia. Poukazoval na to, že už jeho písomné podanie doručené súdu
prvého stupňa 25.1.2010, posudzujúc ho podľa obsahu, malo nielen charakter odvolania, ale
zároveň bolo aj podnetom na kreovanie uznesenia o trovách exekúcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas exekútorom ako účastníkom konania v časti rozhodovania o jeho
žiadosti o doplnenie rozhodnutia o výrok o trovách exekúcie, preskúmal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na posudzovanie podania
podľa jeho obsahu, resp. na poskytnutie možnosti odstrániť prípadné pochybnosti o obsahu
podania a pod.).
Podľa § 37 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4
veta prvá O.s.p.).
Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon
nesprávne označený.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ak aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie
bolo exekučným súdom (súdom prvého stupňa) vydané 17.12.2009, no exekútorovi bolo
doručené až 5.2.2010, zatiaľ čo uznesenie o zastavení exekúcie mu bolo doručené
už 14.1.2010. Pokiaľ exekútor v písomnom podaní doručenom exekučnému súdu 25.1.2010,
označenému ako odvolanie, žiadal aj o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (nevediac,
že už bolo vydané), nebolo možné už len z tohto dôvodu toto podanie považovať výlučne za
odvolanie. Okrem toho so zreteľom na skutočnosť, že doručením tohto podania, muselo byť
exekučnému súdu zrejmé, že rozhodnutím o zastavení exekúcie bez súčasného rozhodnutia
o trovách exekúcie, bola porušená povinnosť súdu rozhodnúť o týchto trovách, vyplývajúca
z citovaného ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, a že v zmysle § 37 ods. 1 veta
druhá Exekučného poriadku exekútor je účastníkom konania len v časti rozhodovania
o trovách exekúcie, malo byť písomné podanie exekútora, označené ako odvolanie,
považované za návrh na doplnenie uznesenia o zastavení exekúcie aj o výrok o trovách
exekúcie, resp. exekútorovi mala byť daná možnosť odstrániť prípadné pochybnosti v tomto
smere. Len takýto postup exekučného súdu by zodpovedal základnej zásade občianskeho
súdneho a aj exekučného konania, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia § 1 O.s.p., ktorým
je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov. Tým, že
exekučný súd takto nepostupoval a pri rozhodovaní o ďalšej žiadosti o vydanie rozhodnutia o trovách exekúcie, túto, z hľadiska včasnosti jej podania, posudzoval samostatne, teda bez
zohľadnenia skoršieho podania exekútora, ktoré samotné už malo byť (vzhľadom na vyššie
uvedené) za takúto žiadosť považované, a tým, že uvedenú nesprávnosť neodstránil ani
odvolací súd, bolo konanie pred oboma súdmi zaťažené vadou spočívajúcou v odňatí
možnosti dovolateľa riadne konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd preto uznesenie krajského súdu i uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. júna 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová