6Asan/26/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: D.. F. G., T.. A. XX, F., právne zastúpený: JUDr. Milota Ferenčíková, PhD., advokátka, so sídlom Malý Čepčín 5, adresa pracoviska: Pavla Mudroňa 505/5, Martin, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36491/2017/153/RK zo dňa 13.03.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/105/2017-180 zo dňa 03.11.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/105/2017-180 zo dňa 03.11.2018 z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 36491/2017/153/RK zo dňa 13.03.2017, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný uznal žalobcu, zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, odvetvie: Poruchy stavieb, za vinného za spáchanie iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 382/2004 Z.z.“ resp. „ZZTP“) a uložil mu podľa § 27 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie šiestich mesiacov a podľa § 27 ods. 3 písm. b/ peňažnú pokutu vo výške 1 650,- Eur.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, o ktorých možno vo všeobecnosti konštatovať, že nimi žalobca vyjadril svoj nesúhlas s jednotlivými právnymi závermi žalovaného vyplývajúcimi z výroku rozhodnutia, kedy polemizoval s právnou relevanciou zistení žalovaného uvedenými v odôvodnení. Na tomto mieste súd poukázal na znenie odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, s ktorým sa v jeho podstatných častiach stotožnil a odkázal naň.

3. Správny súd uviedol, že žalobca medzi podklady slúžiace na vypracovanie predmetného znaleckého posudku uviedol všeobecne záväzné nariadenia vybraných miest uverejnené na internetovej stránke Slovenských hospodárskych novín v roku 2010, avšak uviedol, že tieto sú aktuálne ku dňu 04.03.2016 (v čase rozhodnom pre posúdenie zákonnosti predmetného znaleckého posudku). Taktiež v znaleckom posudku uviedol, že ako podklad na vypracovanie znaleckého posudku použil metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanú v roku 2001 Žilinskou univerzitou v Žiline, ktorá však v čase vypracovania znaleckého posudku neslúžila ako predpis na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Medzi podklady žalobca zahrnul aj opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z.z., ktoré však bolo účinné len do 14.07.2010, teda nebolo účinné k dátumu vypracovania znaleckého posudku. V znaleckom posudku tiež žalobca spomenul ako východisko index cien stavebných prác, hoci sa vôbec nevzťahoval na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Uvedené podklady spochybnili odbornosť vydaného znaleckého posudku a tiež odbornú starostlivosť, s ktorou má súdny znalec pristupovať k jeho vypracovaniu. Podklady, ktoré boli vymenované v znaleckom posudku a ktoré neslúžili alebo nemohli slúžiť na zodpovedanie odborných otázok, na ktoré bol znalecký posudok určený spochybnili celkovú úroveň znaleckého posudku. Osobe (objednávateľovi), ktorej bol znalecký posudok určený, neposkytol tak presný a relevantný obraz o odbornom posúdení všeobecnej hodnoty pozemkov.

4. Krajský súd ďalej uviedol, že nedostatočne pozorný a odborný prístup pri vypracovaní znaleckého posudku bol podľa jeho názoru badateľný aj v tom, že v znaleckom posudku žalobca uvádzal viaceré metódy určenia všeobecnej hodnoty, akou je metóda porovnania trhových cien prenájmov nehnuteľností, metódu polohovej diferenciácie alebo výnosovú metódu, pričom však v ďalších pasážach znaleckého posudku rôzne hodnotil relevantnosť svojich zistení takýmito metódami, resp. na viacerých miestach uvádzal použitie iných metód pre konečný výpočet. Z hľadiska celku to spôsobilo nepreskúmateľnosť posudzovaného znaleckého posudku. Takéto uvádzanie mylných, resp. fabulovaných informácií bolo v príkrom rozpore s povinnosťou znalca vykonávať znaleckú činnosť riadne, odbore a nestranne.

5. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca sa zamýšľal nad možnosťami predmetné pozemky využiť na kúpu pre bývanie, pričom však ani jeden z pozemkov, ktorého všeobecnú hodnotu mal určiť, neslúži na bývanie alebo rekreáciu. Ide o pozemky, na ktorých je cintorín a zároveň nie sú stavebnými pozemkami. Za zavádzajúci možno tiež považovať výrok žalobcu, že posudzované pozemky sú obchodnými pozemkami v miestach so silným turistickým ruchom. Takáto klasifikácia nebola správna, pretože posudzované pozemky nie sú obchodnými pozemkami, ide o pozemky v extraviláne obce so špecifickým spôsobom využitia, preto nemohlo dôjsť k použitiu tohto povyšujúceho faktora. Za nedostatočne odborne spracovanú otázku súd považoval aj výpočet hodnoty prenájmov predmetných pozemkov v danom mieste a čase odhadom hrubého ročného výnosu. V zhode s názorom žalovaného správny súd dospel k záveru, že uvedený výpočet nie je zreteľný, keďže žalobca v znaleckom posudku nevysvetlil, ako sa dopracoval k uvádzanému počtu hrobových miest a nevysvetlil, ako sa dopracoval k výške ročného výnosu. Taktiež zo znaleckého posudku nebolo zrejmé, ako sa žalobca dopracoval k sume 1 000,- Eur predstavujúcej celkové ročné náklady na údržbu predmetných pozemkov.

6. V zhode s názorom žalovaného vyjadreným v jeho rozhodnutí bol správny súd toho názoru, že žalobca na viacerých miestach predmetného znaleckého posudku bol nepozorný, uvádzal neúplné, nepravdivé, a teda zavádzajúce informácie. Uvedené chyby spôsobili nepreskúmateľnosť znaleckého posudku. Zároveň takýmto spôsobom, zanedbávajúcim základný rámec odbornosti, vypracovaný znalecký posudok nezodpovedal požiadavkám nestrannosti, pričom na viacerých miestach budil neodborný a roztržitý dojem. Preto právny záver žalovaného o tom, že zo strany žalobcu prikoncipovaní predmetného znaleckého posudku došlo k porušeniu zákona, bol aj v tejto jeho časti rozhodnutia správny.

7. Časť trestu (zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie pol roka) už žalobca vykonal. S ohľadom na správnemu súdu známe skoršie rozhodnutia žalovaného za postup znalcov v rozpore so zákonom sa javil trest uložený žalobcovi za prísny v tej časti, v ktorej mu bol uložený zákaz vykonávať znaleckú činnosť na obdobie pol roka. Správny súd podotkol, že za ostatné roky sa ukladanie sankcií žalovaným výrazne sprísnilo, k čomu však žalovaný vo svojich novších rozhodnutiach nepodal vysvetlenie.

8. Správny súd s ohľadom na námietky uvedené v žalobe, ktoré sa týkali uloženej peňažnej pokuty konštatoval, že jej výška nepresahuje zákonom stanovenú hranicu. Odôvodnenie uloženej sankcie zodpovedalo požiadavkám preskúmateľnosti. Pri posúdení uloženej sankcie, ktorá predstavuje diskrečnú právomoc správneho úradu, v ktorej jej nemôže byť bránené a je limitovaná len zákonom a zásadami zdravej logiky, bolo pre súd rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Námietky žalobcu ohľadom uloženej sankcie (pokuty) spočívali v spochybnení samotnej právnej kvalifikácie samotného skutku. Bolo zrejmé, že sa žalovaný s námietkami žalobcu zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vysporiadal.

9. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

10. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ SSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti konštatoval, že informácie ohľadom nájmu hrobových a urnových miest sa menia spravidla každých 10 rokov a viac a z tohto dôvodu bola aktuálnosť údajov z roku 2010 na mieste, pretože aj v čase vydania správneho rozhodnutia sa nepodarilo nájsť aktuálnejšie články týkajúce sa hrobových a urnových miest. Odkaz na uvedený článok nemožno považovať za porušenie povinností znalca a nevykonanie znaleckej činnosti riadne. Správny orgán nepreukázal opak tvrdení o nesprávnosti použitých údajov okrem svojej voľnej úvahy.

12. V znaleckom posudku ako podklad sťažovateľ uviedol odbornú literatúru, metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností stavieb vydanú v roku 2001 Žilinskou univerzitou v Žiline, avšak podľa tejto metodiky nepostupoval a pri výpočtoch použil ust. vyhlášky č. 492/2004 Z.z. (ďalej ako „vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku“ resp. „vyhláška č. 492/2004 Z.z.“) Rovnako tiež uviedol ako použitý právny predpis Opatrenie Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z.z. a Index cien stavebných prác na precenenie rozpočtov do CÚ II. štvrťroka 2016 spracované podľa pomeru indexov cien stavebných prác ŠÚ SR podľa klasifikácie stavieb, pričom ani podľa nich nepostupoval. Sťažovateľ nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej tým porušil § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e/ a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z.

13. Ďalej nesúhlasil s porušením § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. vo veci použitia kombinovanej metódy stanovenia všeobecnej hodnoty. Uviedol, že kombinovanú metódu (hoci ju uviedol vo všeobecnej časti) nepoužil predovšetkým preto, že nehodnotil stavby.

14. Ďalej namietal, že vyhodnotil hodnotu pozemku metódou polohovej diferenciácie z titulu prehľadnosti a porovnania, avšak považoval ju za menej korektnú, v závere ju vylúčil a použil len výnosovú metodiku.

15. Sťažovateľ mal za to, že neporušil povinnosť uvedenú v § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm.d/ zákona č. 382/2004 Z.z a § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. keď uviedol skutočnosť, že vyhľadávané možnosti na kúpu pre bývanie boli odborne odhadnuté na 60 %. V posudku zrozumiteľne konštatoval, že sa jedná o ostatnú plochu. Hodnotené pozemky mohli byť využívané aj na bývanie alebo podnikanie, keby neboli bez právneho dôvodu zastavané cintorínom, preto vyhodnotil situáciu aj s ohľadom na skutočnosť, že sa nachádza na ulici, kde je aj zástavba rodinných domov a objekt určený na podnikanie.

16. Ďalej argumentoval, že nedošlo k porušeniu § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., pretože vo svojom posudku jasne a zrozumiteľne uviedol všetky náležitosti ustanovené zákonom a zdôvodnil, že postupoval pri vyhodnocovaní metódou polohovej diferenciácie. Jedná sa o pozemky v blízkosti centra turistického ruchu, blízko obce sú kúpele Turčianske Teplice, Gaderská dolina, Rakša a Rakšianska dolina, lyžiarske stredisko Snowland Valčianska dolina, obec Jazernica, kde prebieha stavebný boom rodinných domov, preto nemožno považovať za nesprávny postup, ak použil uvedený koeficient aj s ohľadom na skutočnosť, že obec má možnosť uvedené pozemky prenajímať, čo zakladá oprávnenie nazývať ich aj obchodnými pozemkami, dôkazom čoho je Prevádzkový poriadok pohrebiska obce Malý Čepčín, schválený ešte v roku 2007.

17. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé ako sa dopracoval k uvádzanému počtu hrobových a urnových miest a k výške hrubého ročného výnosu sťažovateľ uviedol, že vychádzal zo zákona o pohrebníctve, pričom v kasačnej sťažnosti popísal svoj postup výpočtu. Ďalej dôvodil, že k sume 1 000,- Eur ročne, v súvislosti s nákladmi prenájmu pozemku, dospel na základe odborných skúseností. Bol toho názoru, že riadne zdôvodnil aj na základe čoho vypočítal hrubý výnos a tiež zdôvodnil výnosovú metódu.

18. Ďalej považoval za nespravodlivé, že správny orgán mu uložil pokutu a pozastavil činnosť na 6 mesiacov a za ten istý správny delikt uvedený v inom znaleckom posudku (D.. F. A., č. 6/2016) správny orgán vôbec nekonal a nepovažoval to za hrubé porušenie zákona.

19. Sťažovateľ nesúhlasil s uloženou sankciou, pretože mu bola uložená najvyššia pokuta v sume 1 650,- Eur, pričom zastával názor, že nebola naplnená skutková podstata tvrdeného správneho deliktu.

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ rekapituluje už vznesené námietky, s ktorými sa žalovaný dostatočne zaoberal a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Konanie na kasačnom súde

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti, v zmysle § 440 SSP kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) dospel k záveru o potrebe zamietnuť kasačnú sťažnosť.

22. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bola dňa 04.08.2016 doručená žiadosť obce Malý Čepčín o prešetrenie znaleckého posudku č. 88/2016 vypracovaného D.. F. G., ktorý bol vypracovaný za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľnosti - cintorína. Toto podanie, v ktorom obec namietala nezákonnosť znaleckého posudku žalovaný posúdil ako podnet v zmysle § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. a pristúpil k vykonaniu dohľadu. Na základe získaných podkladov rozhodnutím č. 45951/2016/153 zo dňa 09.12.2016 žalovaný uznal sťažovateľa za vinného tým, že spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. a uložil mu podľa § 27 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie šiestich mesiacov a podľa § 27 ods. 3 písm. b/ peňažnú pokutu vovýške 1 650,- Eur.

23. Výrokom A bol znalec vinným z dôvodu, že

- na strane 2 (časť úvod) v bode 1.5.2 uviedol, že medzi ním obstarané podklady pre vypracovanie znaleckého posudku patria,,VZN obcí a miest ku 4. marca 2016 Ilava, Bratislava, Nové mesto nad Váhom, Košice, Spišská Nová Ves, Turzovka, Prešov o stanovení nájmu za hrobové a urnové miesto a iné služby uverejnené súhrnom http://dennik.hnonline.sk/servisne-prilohy/364564-poplatky-za-hroby-su- v obciach-nizsie “ avšak z obsahu odkazovanej internetovej stránky vyplýva, že predmetný článok bol zverejnený 26. októbra 2010, a teda nemusí obsahovať informácie, ktoré sú aktuálne k znalcom uvedenému dátumu, čím porušil povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. b/ ZZTP,

- na strane 2 (časť úvod) v bode 1.7 uviedol ako podklad vypracovania znaleckého posudku Metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanú v roku 2001 Žilinskou univerzitou v Žiline, ktorá však podľa právnej úpravy účinnej k dátumu vypracovania znaleckého posudku neslúžila ako predpis na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, keďže na jej stanovenie slúži všeobecne záväzná metodika, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ ZZTP v spojení s § 33 písm. e/ ZZTP, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 a prílohou č. 5 k vyhláške,

- na strane 2 (časť úvod) v bode 1.7 uviedol ako použitý právny predpis opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, ktoré bolo účinné len do 14. júla 2010, keďže bolo zrušené vyhláškou č. 323/2010 Z.z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, čím porušil porušiť povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ ZZTP v spojení s § 33 písm. e/ ZZTP, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 5 k vyhláške,

- na strane 2 (časť úvod) v bode 1.7 uviedol ako použitý podklad na vypracovanie znaleckého posudku „Indexy cien stavebných prác na precenenie rozpočtov do CÚ II. štvrťroka 2016 spracované podľa pomeru indexov cien stavebných prác ŠÚ SR podľa klasifikácie stavieb“, avšak uvedené sa nevzťahuje na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, a teda nemohlo slúžiť na vypracovanie znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ ZZTP v spojení s § 33 písm. e/ ZZTP, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 5 k vyhláške,

- na strane 3 (časť posudok) v bode 2.1.2 uviedol vo veci použitia kombinovanej metódy stanovenia všeobecnej hodnoty, že „zo strany znalca neboli k dispozícii relevantné doklady o trhových cenách prenájmov porovnateľných nehnuteľností stavieb v danom mieste o čase. Zadávateľ takéto podklady nepredložil. Pre nedostupné relevantné údaje o hodnotách porovnateľných prenajímaných nehnuteľností, kombinovanú metódu nebolo možné objektívne použiť“, avšak uvedenú metódu nebolo možné použiť z toho dôvodu, že môže byť použitá len na stanovenie všeobecnej hodnoty stavieb, kým predmetom tohto znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP,

- na strane 3 (časť posudok) v bode 2.1.4 uviedol vo veci použitia metódy polohovej diferenciácie, že „výpočet východiskovej hodnoty nie je vykonaný na základe vyhlášky a pomocou rozpočtových ukazovateľov publikovaných v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorú vydala Žilinská univerzita v roku 2001 od autora Ing. Mariana Vyparinu a kol.“, čo nie je pravdivá informácia, pretože znalec pri výpočte východiskovej hodnoty postupoval podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku“), čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP,

- na strane 6 (časť posudok) v bode 2.1.1.1.1 uviedol, že „pozemok na okraji obce Malý Čepčín neďaleko obce Turčianske Teplice vyhľadávané možnosti na kúpu pre bývanie odborne odhadnuté na 60 % vzhľadom na smerovanie k tomuto vyššiemu územnému celku a podľa štatistiky NARKS indexu realitného zdravia“, pričom podľa obsahu znaleckého posudku nejde o pozemok určený na bývanie alebo rekreáciu, vzhľadom na čo mal znalec uviesť, že ide o iný druh nehnuteľnosti, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ ZZTP v spojení s § 33 písm. d/ ZZTP, § 4 ods. 1 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,

- na strane 8 (časť posudok) pri stanovení koeficientu povyšujúcich faktorov kz uviedol „4. obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené koeficiente ks“, čo však nie je správny postup, pretože nejde o obchodné pozemky miestach so silným turistickým ruchom, čímporušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP,

- na strane 9 (časť posudok) v bode 2.1.2.2.1 uviedol, že „hodnotu prenájmu pozemku v danom mieste a čase stanovujem približným odhadom hrubého ročného výnosu pri plánovanom počte na hodnotenej ploche 1234 m2, a to 400 hrobových miest a 500 urnových miest, čo predstavuje čiastku pri 10 rokoch 17 500,- Eur ročne 1 750,- Eur spolu hrobové aj urnové miesta“, avšak z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, ako sa dopracoval k uvedenému počtu hrobových miest a urnových miest a ani to, ako sa dopracoval k výške hrubého ročného výnosu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP,

- na strane 9 (časť posudok) v bode 2.1.2.2.1 uviedol, že „vzhľadom na polohu pozemku, možnosť uvedený pozemok prenajímať, alebo využívať na tieto služby, stanovujem hodnotu pozemku výnosovou metodikou z celého pozemku a odborným odhadom nákladov na ostatné kosenie a čistenie, údržbu odhadujem náklady na dozor a administratívu za rok po 1 000,- Eur“, avšak z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, ako sa dopracoval k uvedenej sume, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP,

- na strane 9 (časť posudok) v bode 2.1.2.2.1 odhadol hodnotu prenájmu pozemku na 1 750,- Eur/rok a k tejto sume pripočítal náklady vo výške 1 000,- Eur/rok, na základe čoho vypočítal hrubý výnos vo výške 2 750,- Eur/rok, pričom pri odhade hodnoty prenájmu pozemku vychádzal z nájomného za hrobové miesta a urnové miesta v niektorých mestách, ktoré predstavujú hrubý výnos, nie disponibilný výnos, keďže náklady sú zahrnuté v cene nájomného, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. ZZTP,

- na strane 13 (časť záver) uviedol, že „ako vhodná metóda no stanovenie VŠH pozemkov bola použitá výnosová metóda“, čo nebolo v znaleckom posudku zdôvodnené, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. d/ ZZTP, § 4 ods. 1 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a bodom B prílohy č. 3 k vyhláške o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

24. Prvostupňový orgán zároveň výrokom B správne konanie vedené voči účastníkovi konania pre pochybenia uvedené na strane 4 a 5 napadnutého rozhodnutia, označené bodmi 9., 10. a 11. v tejto časti zastavil, nakoľko mal za to, že v správnom konaní nebolo preukázané, že došlo k spáchaniu iného správneho deliktu.

25. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 36491/2017/153/RK zo dňa 13.03.2017, rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

26. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

27. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

28. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci a tlmočníci, ktorí sú vymenovaní ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ústavy a iné pracoviská zapísané v zozname podľa doterajších predpisov, sa považujú za znalcov - fyzické osoby, znalecké organizácie alebo tlmočníkov podľa tohto zákona.

29. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť

a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne.

30. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“.

31. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.

32. Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

33. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650,- Eur fyzickej osobe a do 33 190,- Eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu.

34. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d/ možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b/.

35. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia.

36. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité uviesť, že základný zmysel právneho inštitútu znalca (tlmočníka, prekladateľa) má nezastupiteľnú úlohu v každom právnom štáte. Pokiaľ rozhodnutie v občianskom súdnom konaní, trestnom, správnom, prípadne inom konaní vedenom orgánom verejnej moci závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti spadajúce mimo právnu vedu, sú tieto ústavné práva bez súčinnosti znalca (tlmočníka, prekladateľa) nerealizovateľné, pretože konajúci orgán nemá a ani nemôže mať potrebnú odbornosť, ktorou práve tieto osoby disponujú. Pod pojmom „odbornosť“ treba rozumieť vedomosti v niektorej z oblastí vedy a techniky, v ktorej sa uskutočňuje výskum a vývoj. Sústavu odborov vedy a techniky a číselník odborov vedy a techniky upravuje smernica Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 27/2006-R z 21. decembra 2006,.

37. Zákonodarca vo štvrtej časti zákona č. 382/2004 Z.z. (Priestupky a iné správne delikty § 26 až § 28) vymedzil konania, ktoré ohrozujú alebo poškodzujú záujem na riadnom vykonávaní činnosti podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Vecne príslušné na prejednanie a rozhodnutie opotrestaní priestupcov, resp. delikventov je ministerstvo spravodlivosti. Správny delikt je teóriou správneho práva vymedzený ako protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom, a za ktoré orgán verejnej správy ukladá sankcie ustanovené administratívnoprávnou normou.

38. Účelom správne uloženej sankcie (administratívneho trestania) je zabrániť potrestanému znalcovi v pokračovaní páchania iných správnych deliktov a odradiť delikventa od páchania správnych deliktov podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, t.j. donútiť ho k rešpektovaniu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (individuálna prevencia). Z pohľadu generálnej prevencie ide o presvedčenie ďalších znalcov, že nezvratným následkom spáchania iného správneho deliktu je sankcia, preto sa nevypláca páchať iné správne delikty, a tiež posilniť dôveru v nestrannosť a odbornosť znaleckého stavu. § 27 ods. 3 obsahuje taxatívny výpočet sankcií, t.j. ministerstvo spravodlivosti nemôže za spáchanie iného správneho deliktu podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch uložiť inú sankciu.

39. Pri peňažnej pokute ide o sankciu majetkovej povahy. Podľa trestnoprávnej teórie je tento trest hodnotený ako vhodný trest na potlačenie ziskuchtivosti. Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch túto sankciu umožňuje uložiť samostatne alebo v kombinácii s inou sankciou. Peňažnú pokutu možno uložiť len v rozpätí stanovenom zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a to najviac 1 650,- Eur fyzickej osobe a 33 190,- Eur právnickej osobe. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov, ku ktorým by táto činnosť mohla vytvárať podmienky a zároveň výchovne pôsobiť na spoločnosť; súčasne sa chráni aj čistota povolania alebo funkcie, ktoré páchateľ vykonával. Zákaz činnosti podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch možno uložiť najdlhšie na jeden rok. Túto sankciu možno uložiť samostatne alebo spolu s inou sankciou podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, nie však popri sankcii vyčiarknutia zo zoznamu.

40. K námietke ohľadom aktuálnosti údajov nájmu hrobových a urnových miest, ktoré znalec čerpal z internetovej stránky hospodárskych novín kasačný súd uvádza, že použitý podklad neobsahuje údaje o obci Malý Čepčín a bol vyhotovený v roku 2010, pričom znalecký posudok sa vypracovával v roku 2016. Bez riadnych a aktuálnych podkladov ku dňu vypracovania znaleckého posudku nie je možný ani riadny výkon znaleckej činnosti. Na riadne vypracovanie znaleckého posudku je znalec povinný použiť originálne listiny, podklady, dokumenty a informácie vyžiadané od miest a obcí. Znalec však použil údaje získané z článku z roku 2010 týkajúce sa nájmu hrobových miest v Bratislave, Novom Meste nad Váhom, Košiciach, Spišskej Novej Vsi, Turzovke, Zvolene, Poprade, Topoľčanoch, Prešove, ktoré nie je možné porovnávať s obcou Malý Čepčín (počet obyvateľov 525 k 31.12.2015) a kde súčasne nie je možné vylúčiť chyby autora článku.

41. K námietkam týkajúcim sa uvedenia podkladov ako zdroje, ktoré znalec nakoniec nepoužil, resp. vylúčil, prípadne sa na daný prípad nevzťahovali, sa kasačný súd stotožňuje s názorom žalovaného správneho orgánu, že uvedenie nepoužitých podkladov je zbytočné, pôsobí mätúco. Povinnosť znalca je vypracovať znalecký posudok v súlade s aktuálnou právnou úpravou a uvádzať len tie podklady, ktoré použil pri vypracovaní znaleckého posudku.

42. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom, že nejde o pozemok určený na bývanie alebo rekreáciu, vzhľadom na čo mal znalec uviesť, že ide o iný druh nehnuteľnosti. Rovnako nebol správny postup sťažovateľa, ktorý pri stanovení koeficientu povyšujúcich faktorov uviedol „obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente ks“, pretože nejde o obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom. Pri značne extenzívnom výklade by sa dalo akceptovať, že išlo o pozemky v blízkosti miest so silným turistickým ruchom, rozhodne ale nejde o pozemky v miestach so silným turistickým ruchom. Výklad žalobcu je v tejto časti výslovne účelový a nemá oporu v zistenom skutkovom stave.

43. V časti stanovenia počtu hrobových a urnových miest a výšky nájomného považuje kasačný súd znalecký posudok za nepreskúmateľný.

44. Námietky žalobcu ohľadom uloženej pokuty sa týkajú spochybnenia právnej kvalifikácie samotného skutku, pričom žalovaný sa s týmito zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal, pričom sankciu (pokutu) uložil v zákonom stanovenom rozsahu.

45. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa v rozhodnutí riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde.

46. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, rovnako ani žalovanému (§ 168 SSP).

48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.