ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: D.. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. J. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Popradská 66, Košice, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. OLP-14/2016-S zo dňa 21.02.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/86/2017-80 zo dňa 27.06.2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) postupom podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. OLP-14/2016-S zo dňa 21.02.2017 v spojení s rozhodnutím Národnej banky Slovenska, Útvaru dohľadu nad finančným trhom č. ODT-2038/2016-3 zo dňa 19.05.2016 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne požadoval priznanie náhrady trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že mal za preukázané, že žalobcovi bolo umožnené konať v prvostupňovom konaní, bol vyzvaný v zmysle § 26 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dohľade“), aby uplatnil svoje právo oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia žalovanej ešte pred jeho vydaním, pričom žalobca svoje právo v správnom konaní nevyužil.
3. Ďalej správny súd konštatoval, že nebolo potrebné vykonať ústne pojednávanie a predvolávať naň účastníkov konania, nakoľko prvostupňové konanie prebiehalo na základe zistených a preukázaných skutočností vyplývajúcich najmä z listinných dôkazov a tiež zo skutočností všeobecne známych a skutočností známych Národnej banke Slovenska (ďalej aj „NBS“) z jej činnosti, ktoré nebolo potrebné dokazovať (§ 24 ods. 4 zákona o dohľade) osobnou účasťou účastníka konania (osobným výsluchom) na ústnom pojednávaní.
4. K námietke neúplného zistenia skutkového stavu správny súd poukázal na to, že z rozhodnutia Burzy cenných papierov (ďalej aj „BCPB“) zverejnenom v Burzovom vestníku č. 35 zo dňa 04.09.2012 bolo v konaní preukázané, že v dôsledku nesplnenia si zákonnej informačnej povinnosti spoločnosti Podtatranská hydina a.s. voči BCPB podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov, a to nepredloženia ročnej finančnej správy za rok 2011 spolu s dokladom o jej zverejnení bolo ukončené obchodovanie s cennými papiermi ňou vydanej emisie ISIN CS0009022454 na regulovanom voľnom trhu BCPB, ktoré boli s účinnosťou od 02.09.2012 vylúčené z obchodovania na regulovanom voľnom trhu BCPB v súlade s článkom 10 ods. 10.3 pravidiel regulovaného voľného trhu BCPB, ako aj z rozhodnutia NBS ÚDF č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014, ktorým okrem pokuty vo výške 10 000,- Eur uložila NBS ÚDF obchodnej spoločnosti Podtatranská hydina a.s. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov spočívajúce v tom, že do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia má spoločnosť povinnosť uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií v súlade s ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch (ďalej len „zákon o cenných papieroch“).
5. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti v konaní nepopieral, naopak v písomnom vyjadrení k veci zo dňa 11.03.2016 uviedol, že povinnosť uloženú zákonom spoločnosť Podtatranská hydina a.s. nemohla splniť z dôvodu, že zákonnou prekážkou na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií je nedostatok finančných prostriedkov potrebných na úhradu protiplnenia a poukázal na ustanovenie § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Uviedol, že ak by členovia predstavenstva prijali akékoľvek rozhodnutie smerujúce k odkúpeniu akcií za tejto nepriaznivej finančnej situácie, konali by proti záujmom spoločnosti a všetkých jej akcionárov, pretože by to viedlo k zániku spoločnosti a zároveň by uprednostnili záujmy niektorých akcionárov (ktorí sa dlhodobo snažia o odpredaj svojich akcií) proti záujmom ďalších akcionárov. Zdôraznil, že k úkonom smerujúcim k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie spoločnosť pristúpi bezodkladne po tom, ako to dovolí finančná situácia spoločnosti a že akákoľvek uložená sankcia by viedla k zániku spoločnosti, resp. k vyhláseniu konkurzu.
6. Krajský súd bol toho názoru a vyplýva to aj z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sž/15/2014 zo dňa 30.06.2015), že nepriaznivá finančná situácia emitenta cenných papierov nie je zákonným dôvodom na to, aby sa emitent zbavil svojej vzniknutej a trvajúcej zákonnej povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie všetkých ním vydaných (emitovaných) akcií, čo platí aj pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. ako emitenta ňou vydaných akcií.
7. Správny súd sa teda nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorý poukázal na ustanovenie § 114 ods. 4 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého žalobca môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie vlastných akcií podľa ustanovenia § 115 ods. 1 tohto zákona, v rámci ktorej ponúka peňažné protiplnenie, len ak disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na jeho poskytnutie, pretože nedostatok finančných prostriedkov žalobcu nie je zákonnou prekážkou na splnenie tejto povinnosti.
8. Krajský súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že je nezrozumiteľné a nie je riadne odôvodnené. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že prvostupňový orgán mal dostatok skutkových podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktoré riadne odôvodnil a druhostupňový orgán sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie, obsahujú uvedenie príslušných zákonných ustanovení, o ktoré sa žalovanáopierala, a to spolu s ich výkladom.
9. Krajský súd zastával názor, že bola v konaní dostatočne preukázaná existencia správneho deliktu - nezabezpečenie žalobcom, ako členom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s., splnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014, a to nesplnenie opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov spočívajúce v tom, že spoločnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia mala povinnosť uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií v súlade s ustanoveniami zákona o cenných papieroch a nespochybňoval ju ani samotný žalobca, ktorý v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu nepopieral zistené skutočnosti v konaní, bránil sa iba tým, že ako jednotlivec (člen predstavenstva) nezavinil daný stav a nemohol ho svojím konaním sám zmeniť a uviedol, že aby mu bola prípadne žalovanou uložená pokuta v najnižšej výške, ako stanoví zákon, t.j. vo výške 330,- Eur.
10. K námietke žalobcu, že daný stav nezavinil a ako jednotlivec nemôže rozhodovať a konať samostatne, teda ani vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie akcií správny súd uviedol, že v zmysle ustanovení § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka sa v danom prípade jedná o objektívnu zodpovednosť, členovia predstavenstva spoločnosti nemôžu pôsobnosť a zodpovednosť predstavenstva v rozpore so zákonom (nezákonne) preniesť na inú osobu resp. zbavovať sa svojej zodpovednosti.
11. V súvislosti s námietkou žalobcu, že uložená pokuta žalobcovi NBS ÚDF vo výške 3 000,- Eur je neprimerane vysoká, správny súd uviedol, že predmetná sankcia bola uložená žalobcovi ako členovi predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. za závažné porušenie jeho povinnosti podľa § 170 ods. 3 a § 119 zákona o cenných papieroch v spojení s § 28 ods. 4 zákona o dohľade ako aj v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka § 191 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 194 ods. 5 z dôvodu, že ako člen predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. mal zákonné povinnosti vyplývajúce mu z Obchodného zákonníka vykonávať s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami všetkých akcionárov akciovej spoločnosti.
12. Žalobca, ako člen predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. mal povinnosť zabezpečiť splnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. NBS ÚDF č.ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014. Na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, ktorého podstatou je dodatočné splnenie zákonnej povinnosti tejto spoločnosti (emitenta cenných papierov) vyhlásiť a uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie (kúpu) spoločnosťou emitovaných akcií. Nakoľko si spoločnosť Podtatranská hydina a.s. ešte stále nesplnila povinnosti vyhlásiť a uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie vlastných akcií, pretrváva závažné porušenie § 170 ods. 3 a § 119 zákona o cenných papieroch, nekonaním žalobcu boli poškodené záujmy akcionárov tým, že im po vylúčení akcií z regulovaného voľného trhu BCPB nebolo poskytnuté za cenné papiere primerané protiplnenie, ak by využili ponuku na odkúpenie akcií, ktorú podľa zákona bola spoločnosť Podtatranská hydina a.s. povinná vyhlásiť. Miera zavinenia žalobcu na vzniknutej situácii bola značná, čo malo významný negatívny vplyv na dôveryhodnosť dohliadaných subjektov finančného trhu (kapitálového trhu), ako aj na výkon dohľadu nad finančným trhom. Podľa názoru krajského súdu žalobca, ako osoba s riadiacou zodpovednosťou u emitenta cenných papierov svojou nečinnosťou zapríčinil a je zodpovedný za nezákonný stav. Tým, že si spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vedome neplnila zákonné informačné povinnosti, malo to za následok, že sa s jej akciami prestalo obchodovať na regulovanom voľnom trhu BCPB, a že nevyhlásila povinnú ponuku na ich prevzatie, došlo k obmedzeniu zákonného práva akcionárov.
13. Podľa názoru správneho súdu, žalovaná pri stanovení výšky pokuty žalobcovi v sume 3 000,- Eur postupovala v rámci zákonného rozpätia od 330,- Eur do 664 000,- Eur, ako aj správneho uváženia a zohľadnila aj skutočnosť, že žalobca, ako člen predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s., bol postihovaný prvýkrát za pretrvávajúci nezákonný stav, a preto mu bola uložená sankcia vo forme pokuty vo výške 0,452 %.
14. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP. Úspešnej žalovanejžiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
15. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/ SSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, prípadne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.
16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, najmä v bodoch 40. a 46.
17. Bol toho názoru, že krajský súd nevzal do úvahy jeho argumentáciu ustanovením § 114 ods. 4 zákona o cenných papieroch, z ktorého vyplýva nutnosť jeho aplikácie k § 115 ods. 1 citovaného zákona, vyrovnajúc sa s ňou iba odkazom na rozdielny záver vyplývajúci z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, ktorý nemá oporu v zákone a nie je ani odôvodnený. Navrhol, aby sa kasačný súd od takejto nesprávnej rozhodovacej praxe odchýlil.
18. Argumentoval, že krajský súd nepochopiteľne citoval § 119 tohto zákona, ktorý sa vzhľadom na jeho obsah na predmetný prípad nevzťahuje.
19. Dospel k záveru, že jeho zodpovednosť za predmetný priestupok nie je daná, keďže postupoval zákonným spôsobom. V zmysle § 144 ods. 4 zákona o cenných papieroch je možnosť uloženia pokuty fakultatívna, a preto to mohol krajský súd vyriešiť neudelením pokuty.
20. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila v podaní zo dňa 12.09.2019 pričom uviedla, že dôvody, na ktoré poukazuje sťažovateľ nie sú ničím podložené a preukázané. Krajský súd riadne odôvodnil vo svojom rozhodnutí v bode 39. a 40. prečo neobstojí námietka sťažovateľa, že mu bola odňatá možnosť konať pred prvostupňovým orgánom. Sťažovateľ neuviedol nič konkrétne, v čom videl nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako v bode 46. napadnutého rozsudku sa správny súd riadne a dostatočným spôsobom zaoberal námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné.
21. Ďalej žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že sa krajský súd nezaoberal argumentáciou sťažovateľa k § 114 ods. 4 a § 115 zákona o cenných papieroch. Taktiež nebol dôvod, aby sa krajský súd odkláňal od ustálenej rozhodovacej praxe naviac ak išlo o identické porušenie zákona a následne uloženej pokuty.
22. Žalovaná navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a nepriznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania.
III. Konanie na kasačnom súde
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
24. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že NBS ÚDF vydala rozhodnutie č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014, ktorým uložila spoločnosti Podtatranská hydina a.s. podľa §144 ods. 5 písm. a/ v spojení s ustanovením § 144 ods. 1 písm. e/ zákona o cenných papieroch pokutu vo výške 10 000,- Eur a podľa ustanovenia § 144 ods. 5 písm. a/ v spojení s ustanovením § 144 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov spočívajúce v tom, že do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia má spoločnosť povinnosť uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v súlade s ustanoveniami zákona o cenných papieroch za porušenie § 170 ods. 3 v spojení s § 119 zákona o cenných papieroch tým, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. po ukončení obchodovania s cennými papiermi emisie ISIN CS0009022454 na regulovanom voľnom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. neuskutočnila povinnú ponuku na prevzatie.
25. Žalovaná listom č. ODT-516/2015 zo dňa 20.01.2015 vyzvala spoločnosť Podtatranská hydina a.s. o predloženie informácie preukazujúcej splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím, a to či boli uskutočnené úkony vedúce k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií v súlade s ustanoveniami zákona o cenných papieroch. Následne žalovaná opätovne vyzvala spoločnosť Podtatranská hydina a.s. listom č. ODT-516/2015-2 zo dňa 10.08.2015, keďže nereagovala na jej list zo dňa 20.01.2015, o predloženie informácie preukazujúcej splnenie povinnosti.
26. Listom zo dňa 19.08.2015 sa vyjadril predseda predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. F.. X. A., v ktorom uviedol, že vzniknutú situáciu považuje spoločnosť za neriešiteľnú, nakoľko v prípade povinnej ponuky na prevzatie by museli odkúpiť akcie za cca 2,2 mil. Eur, čo by znamenalo skončenie ich podnikateľskej činnosti.
27. NBS ÚDF listom č. ODT-2038/2016 zo dňa 24.02.2016 oznámila členovi predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. D.. L. E. začatie konania voči nemu z vlastného podnetu z dôvodu, že ako člen orgánu, ktorý riadi spoločnosť Podtatranská hydina a.s. a koná v jej mene, nezabezpečil splnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia NBS ÚDF č. ODT- 11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014.
28. Dňa 01.03.2016 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie o začatí konania zo dňa 24.02.2016 a zároveň ho žalovaná vyzvala na vyjadrenie sa k dôvodom začatého konania v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia jej výzvy.
29. Sťažovateľ sa vyjadril k dôvodom začatého konania listom zo dňa 11.03.2016, v ktorom konštatoval, že zákonnou prekážkou spoločnosti na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií je nedostatok finančných prostriedkov spoločnosti potrebných na úhradu protiplnenia a uviedol, že ak by členovia predstavenstva prijali akékoľvek rozhodnutie smerujúce k odkúpeniu akcií za tejto nepriaznivej finančnej situácie, konali by proti záujmom spoločnosti a všetkých jej akcionárov, pretože by to viedlo k zániku spoločnosti a zároveň by uprednostnili záujmy niektorých akcionárov, ktorí sa dlhodobo snažia o odpredaj svojich akcií, proti záujmom ďalších akcionárov. Zdôraznil, že k úkonom smerujúcim k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie pristúpi spoločnosť bezodkladne po tom, ako to dovolí finančná situácia spoločnosti a že akákoľvek uložená sankcia by viedla k zániku spoločnosti, resp. k vyhláseniu konkurzu.
30. NBS ÚDF vyzvala sťažovateľa listom č. ODT-2038/2016-2 zo dňa 29.03.2016, doručeným mu dňa 05.04.2016, aby sa oboznámil so spisovým podkladom ku konaniu č. ODT-2038/2016 a následne vyjadril, avšak sťažovateľ sa nedostavil.
31. NBS ÚDF rozhodnutím č. ODT-2038/2016-3 zo dňa 19.05.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla tak, že uložila sťažovateľovi podľa ustanovenia § 144 ods. 4 písm. a/ v spojení s ustanovením § 144 ods. 1 písm. e/ zákona o cenných papieroch pokutu 3 000,- Eur za porušenie ustanovení § 170 ods. 3 a § 119 zákona o cenných papieroch v spojení s ustanovením § 28 ods. 4 zákona o dohľade, keď ako člen orgánu, ktorý riadi spoločnosť a koná v jej mene, nezabezpečil splnenie rozhodnutia NBS ÚDF č. ODT- 11265/2013-3 zo dňa 05.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2014. Zároveň bol povinný pokutu zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia naúčet Úradu vládneho auditu vedený v Štátnej pokladnici.
32. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad. Žalovaná podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom zmenila prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že v prvostupňovom rozhodnutí bol v jeho výrokovej časti a v odôvodnení na prvej strane nesprávne uvedený dátum vydania rozhodnutia č. ODT-11265/2013-3 ako „05.03.2014“ a nesprávne uvedená jeho právoplatnosť ako „14.04.2014“, a preto uvedené zjavné nesprávnosti spresnila tak, že v druhostupňovom rozhodnutí uviedla správny dátum vydania tohto rozhodnutia a to „25.03.2014“ a správny dátum jeho právoplatnosti a to „15.04.2014“.
33. Ďalej konštatovala, že vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po správnom zistení skutkového stavu, je vecne a právne správne a v súlade so zákonom, stotožnila sa so skutkovými zisteniami zistenými v rámci prvostupňového konania.
34. Dňa 02.05.2017 podal sťažovateľ žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
35. Podľa § 119 ods. 1 zákona o cenných papieroch ak valné zhromaždenie akcionárov emitenta kótovaných akcií rozhodne, že akcie vydané týmto emitentom prestanú byť kótované, je emitent povinný vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie na kúpu všetkých kótovaných akcií od akcionárov, ktorí na valnom zhromaždení nehlasovali za rozhodnutie, že tieto akcie prestanú byť kótované, alebo ktorí sa tohto valného zhromaždenia nezúčastnili. V povinnej ponuke na prevzatie sa musí uviesť, že dôvodom vyhlásenia povinnej ponuky na prevzatie je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti, že akcie prestanú byť kótované.
36. Podľa § 144 ods. 1 písm. e/ zákona o cenných papieroch ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi alebo pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 55 alebo § 56 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, v nedodržiavaní podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených obchodníkovi s cennými papiermi alebo pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi, v nedodržiavaní podmienok podľa § 55 ods. 2 a 7 a § 56 ods. 2 a 9, alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon činností obchodníka s cennými papiermi, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi od 330,- Eur do 664 000,- Eur.
37. Podľa ustanovenia § 144 ods. 4 písm. a/ zákona o cenných papieroch ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti emitenta cenných papierov, vyhlasovateľa verejnej ponuky cenných papierov, osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, osoby s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osoby s ňou spriaznenou, ratingovej agentúry alebo vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt spočívajúce v porušení povinností uložených týmto zákonom alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona alebo osobitných zákonov upravujúcich povinnosti kontrolovaných subjektov, právne záväzných aktov Európskej únie upravujúcich činnosť emitenta alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich činnosť emitenta, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov uložiť emitentovi, vyhlasovateľovi verejnej ponuky cenných papierov, osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, osobe s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osobe s ňou spriaznenou a vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt sankcie podľa odseku 1 písm. a/, e/ a i/.
38. Podľa § 170 ods. 3 zákona o cenných papieroch emitent cenných papierov podľa odseku 1 a emitent, ktorého cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu môže rozhodnúť, že s cennými papiermi sa prestane obchodovať na burze cenných papierov, rozhodnúť o zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier alebo prijať iné rozhodnutie, ktoré má za následok, že sa s cenným papierom prestane obchodovať na burze cenných papierov len za podmienok a postupom podľa ustanovenia § 119; za takéto rozhodnutie sa považuje aj neplnenie informačných povinností ustanovených osobitným zákonom alebo také ďalšie skutočnosti, ktoré majú alebo budú mať za následok vylúčenie akcií emitenta z regulovaného trhu.
39. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene.
40. Podľa ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
41. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).
42. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
43. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.
44. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody podanej kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
45. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ ako člen predstavenstva nezabezpečil splnenie povinností vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalovanej č. ODT-11265/2013-3. Cieľom žalobou napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty 3 000,- Eur sťažovateľovi bolo zabezpečiť vymožiteľnosť regulačných oprávnení pri dohľade nad finančným trhom uložených právoplatným a vykonateľným rozhodnutím žalovanej v základnom konaní proti spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. Napadnuté rozhodnutie č. OLP-14/2016-S zo dňa 21.02.2017 o uložení pokuty sťažovateľovi je svojou povahou exekučným rozhodnutím, pričom ide o procesný inštitút na zabezpečenie vymožiteľnosti už existujúceho exekučného titulu. Preskúmavanie jeho zákonnosti sa obmedzuje iba na zistenie, čiexekučný titul vydaný v základnom konaní (rozhodnutie žalovanej č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014) nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Tieto vlastnosti rozhodnutia preukazuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorú sťažovateľ nespochybňoval.
46. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces kasačný súd uvádza, že sťažovateľovi bolo riadne doručené oznámenie o začatí správneho konania, ku ktorému sa písomne vyjadril. Dňa 05.04.2016 mu bola doručená výzva na oboznámenie sa so spisovým podkladom ku konaniu, pričom na oboznámenie sa so spisovým materiálom sa nedostavil.
47. Podľa § 17 ods. 1 zákona o dohľade konanie pred Národnou bankou Slovenska je neverejné. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, Národná banka Slovenska vykoná ústne pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov konania a iné osoby, ktorých účasť je potrebná. Národná banka Slovenska z ústneho pojednávania vyhotoví zápisnicu o ústnom pojednávaní.
48. V danom prípade nebolo potrebné vykonať ústne konanie a predvolávať naň účastníkov konania, postačovalo konanie, ktoré prebehlo na základe zistených skutočností vyplývajúcich z najmä listinných dôkazov a taktiež zo všeobecne známych skutočností NBS. Kasačný súd preto nesúhlasí s názorom sťažovateľa o arbitrárnosti odôvodnenia rozsudku krajským súdom a postup krajského súdu a žalovanej považuje za legitímny.
49. K námietke sťažovateľa, že argumentácia krajského súdu, v zmysle ktorej nepriaznivá finančná situácia emitenta cenných papierov nie je zákonným dôvodom na to, aby sa emitent zbavil vzniknutej a trvajúcej zákonnej povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie všetkých ním vydaných akcií, nie je odôvodnená a má za následok nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, kasačný súd uvádza, že zlá finančná situácia nemôže byť zákonným dôvodom na to, aby si spoločnosť Podtatranská hydina a.s., ale aj ale aj akákoľvek iná spoločnosť ako eminent nesplnila a zároveň sa zbavila svojej zákonnej povinnosti podľa zákona o cenných papieroch. Vyplýva to napríklad aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý poukázal krajský súd vo svojom rozsudku (sp.zn. 3Sž/15/2014 zo dňa 30.06.2015). Podľa názoru kasačného súdu záchrana spoločnosti pred krachom nemôže stáť nad právoplatným rozhodnutím orgánu žalovanej a nad zákonnými povinnosťami, ktoré sú spoločnosti uložené.
50. Sťažovateľ namietal, že za danú situáciu nezodpovedá a nemôže mu byť na ujmu. Je pravdou, že existuje možnosť vyvinenia členov predstavenstva akciovej spoločnosti, ak konajú s odbornou starostlivosťou v zmysle § 194 ods. 4 Obchodného zákonníka. V tomto prípade sa však nemožno odvolávať na vyvinenie s ohľadom na konanie s odbornou starostlivosťou, a to najmä s poukazom na už vyššie spomenuté - záujem spoločnosti nemožno považovať za nadradený zákonným povinnostiam spoločnosti a ani nad výkonom právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy.
51. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom sťažovateľa o využití fakultatívnej možnosti neuloženia pokuty, pretože sťažovateľ ako člen predstavenstva mal povinnosť zabezpečiť splnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia NBS a tým, že si svoju povinnosť nesplnil.
52. S námietkou sťažovateľa D.. L. E., že výška pokuty uložená NBS v sume 3 000,- Eur je neprimeraná, kasačný súd nesúhlasí, nakoľko v rámci zákonného rozpätia od 330,- Eur do 664 000,- Eur, ako aj na základe správneho uváženia, NBS zohľadnila aj skutočnosť, že sťažovateľ ako člen predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s., bol postihovaný prvýkrát za pretrvávajúci nezákonný stav, a preto mu bola uložená pokuta vo výške 0,452 % vo vzťahu k hornej hranici zákonnej sadzby. V prípade takéhoto zákonného rozpätia, kde mohla byť uložená pokuta až do výšky 664 000,- Eur, je suma 3 000,- Eur podľa Najvyššieho súdu SR primeraná.
53. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa uvedené v žalobe za nedôvodné a rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol,kasačný súd sa s týmto právnym názorom v celom rozsahu stotožnil.
54. Podľa ust. § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
55. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.