ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci (žalobcu): XING BO, spol. s r. o., F. Rákocziho 1760/64, Štúrovo, IČO: 35 942 568, zastúpeného JUDr. Jánom Vicianom, advokátom, Prievozská 14/a, Bratislava 2, proti (žalovanému) sťažovateľovi: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22.12.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/142/2017-156 zo dňa 06.12.2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/142/2017-156 zo dňa 06.12.2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22.12.2016 ako i rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. W/0161/04/16 zo dňa 22.07.2016 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že správne orgány považovali žalobcu za distribútora, a to s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č.78/2012 Z. z.“ alebo „zákon o bezpečnosti hračiek“), ako i čl. 2 bod 1 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (ďalej aj len „nariadenie č. 765/2008“).
3. Krajský súd sa s týmto právnym názorom žalovaného nestotožnil a bol toho názoru, že správne orgány aplikovali na skutkový stav zistený pri kontrole v maloobchodnej prevádzke žalobcu nesprávny právny predpis, a to zákon č. 78/2012 Z. z. Zo znenia citovaného zákona vyplýva, že tento upravuje, okrem iného, osobitné bezpečnostné požiadavky na hračky a povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu, distribútora a notifikovanej osoby. Pri pojme distribútor je v zákone pod č. 4 odkaz n a čl. 2 ods. 6 nariadenia č. 765/2008, podľa ktorého „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2008 sa za „sprístupnenie na trhu“ považuje každá dodávka výrobku určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne. Z citovaného znenia právnych predpisov upravujúcich definíciu distribútora nie je, podľa názoru krajského súdu, možné dospieť dôkazom opaku (ako tvrdí žalovaný), že pokiaľ žalobca nie je výrobcom ani dovozcom, tak musí byť distribútorom. Zákon č.78/2012 Z. z., ako i nariadenie č. 765/2008 považujú distribútora za subjekt, ktorý sprístupňuje výrobok na trh.
4. Krajský súd ďalej uviedol, že z inšpekčného záznamu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14.06.2016 vyplynulo, že kontrola bola vykonaná v prevádzke: textil, obuv, hračky, Hlavná 40, Štúrovo, v maloobchodnej predajni, kde bol ponúkaný výrobok - nebezpečná hračka pre spotrebiteľov. Zo všetkých vyššie uvedených okolností bolo podľa jeho názoru zrejmé, že konanie žalobcu - ponuka nebezpečnej hračky pre spotrebiteľov, bolo potrebné subsumovať pod ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 250/2007 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane spotrebiteľa“), v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, ktorý, okrem iného, upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pričom v § 2 písm. b) tohto zákona je ako predávajúci definovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. Túto skutočnosť potvrdzuje i fakt, že žalobca nadobudol predmetný výrobok označený ako „plysak hracka 125935“ od spoločnosti CCJ Invest, s. r. o. (ako to vyplýva z predloženého nadobúdacieho dokladu zo dňa 14.06.2016) a ďalej ho ponúkal na predaj konečnému spotrebiteľovi, nie ďalšiemu predávajúcemu, teda bol v pozícii predávajúceho, nie distribútora. Preto ak správny orgán prvého stupňa, ale i žalovaný uložili žalobcovi pre skutok - ponuka nebezpečnej hračky v predajni pre spotrebiteľov pokutu podľa § 23 ods. 1 zákona č. 78/2012 Z. z., vzťahujúci sa na distribútorov, podľa názoru krajského súdu aplikovali na vec nesprávny právny predpis, a teda vec nesprávne právne posúdili, čo bolo dôvodom na zrušenie oboch rozhodnutí správnych orgánov.
5. Správny súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobcu, že v rozhodnutiach, ktoré si pripojil k podanej žalobe, žalovaný v obdobných prípadoch posúdil predaj nebezpečných výrobkov - hračiek podľa zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého aj ukladal pokutu za správny delikt zodpovedným subjektom, pričom tieto rozhodnutia boli vydané v rokoch 2013, 2014 a 2015. Aplikáciu zákona č. 250/2007 Z. z. na podobné skutky - predaj nebezpečných hračiek spotrebiteľom považovali za správnu i súdy vo svojich rozsudkoch (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/266/2013-56 zo dňa 06.03.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/64/2014 zo dňa 02.06.2015, na ktoré poukázal i žalobca).
6. Správny súd považoval za odôvodnenú i ďalšiu námietku žalobcu, že protokol o skúške č. 151200092 zo dňa 04.12.2015 Technického skúšobného ústavu Piešťany (ďalej aj ako „protokol o skúške“) nemôže slúžiť ako dôkaz o preukázaní nebezpečnosti hračky, ktorú ponúkal žalobca vo svojej predajni na predaj spotrebiteľom, a pre ktorú mu bola uložená pokuta za správny delikt.
7. Zo zákona č. 250/2007 Z. z. je podľa krajského súdu dostatočne zrejmé, že tento určuje predávajúcemu povinnosť zabezpečiť predaj výrobkov a služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich bezpečné použitie. Účelom tejto povinnosti je ochrana spotrebiteľa pred predvídateľnými rizikami podnikateľskej činnosti predávajúceho. Podmienka riadneho vykonávania podnikateľskej činnosti zahŕňaaj povinnosť predávajúceho podnikať v prostredí primerane vybavenom na to, aby sa spotrebiteľ mohol presvedčiť, či predávaný výrobok, alebo poskytnutá služba má vlastnosti, ktoré sa s daným výrobkom alebo službou spájajú. Nevyhnutným predpokladom uvedenia výrobku alebo služby na trh, je jeho bezpečnosť. Zákon zakazuje uvádzať na trh výrobky alebo služby, ktoré sú nebezpečné. Skutočnosť, že ide o nebezpečný výrobok však musí byť objektívne preukázaná. Až potom je možné pristúpiť k uloženiu sankcie za správny delikt.
8. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť okrem rozhodnutia žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Krajský súd jeho návrhu vyhovel v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP, nakoľko bol názoru, že aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci.
9. Správny súd na záver konštatoval, že v ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), vyhodnotiť skutočnosti zistené pri kontrole v prevádzke žalobcu (uvedené v inšpekčnom zázname zo dňa 14.06.2016). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní.
10. Krajský súd uviedol, že v priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu. Pokiaľ to bude reálne možné, mal by správny orgán prvého stupňa zabezpečiť objektívny a nespochybniteľný dôkaz o nebezpečnosti hračky ponúkanej žalobcom, a na základe jeho výsledkov posúdiť, či zo strany žalobcu ako predávajúceho došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. a v kladnom prípade vyvodiť zodpovednosť za ich nerešpektovanie so sankciou, ak jej uloženie bude vyplývať zo zisteného skutkového stavu a právnej normy, ktorú bude aplikovať. Zároveň sa v prípadnom novom rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe. Správny orgán prvého stupňa by mal prihliadnuť i na hospodárnosť konania, a to najmä, že v prevádzke žalobcu bola zistená jedna hračka, ktorá by mohla byť vyhodnotená ako nebezpečná, pričom opatrením na mieste bola táto hračka stiahnutá z ponuky, čo potvrdil samotný konateľ žalobcu vo svojom vyjadrení k inšpekčnému záznamu zo dňa 14.06.2016.
II. Kasačná sťažnosť
11. Proti rozsudku Krajského súdu Nitre podal žalovaný v postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) dňa 26.03.2018 kasačnú sťažnosť. V kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, nakoľko tento podľa jeho právneho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je aj v rozpore so zásadou právnej istoty.
12. Konkrétne sťažovateľ nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu, že konanie žalobcu bolo potrebné subsumovať pod ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko má za to, že žalobca bol v pozícii predávajúceho a nie distribútora. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre v obdobnej veci č. k. 23Sa/5/2017 zo dňa 17.07.2017, v ktorom krajský súd uviedol, že žalobca je distribútorom. V tejto súvislosti žalovaný upozornil aj na čl. 2 bod 1. a 6. nariadenia č. 765/2008, ktoré jednoznačne ustanovuje, koho je možno považovať za distribútora.
13. Sťažovateľ rovnako odmieta názor súdu, že na daný skutkový stav mal aplikovať príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, namiesto jeho sankcionovania v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Žalovaný opätovne poukázal na to, že zákon o bezpečnosti hračiek je lex specialis voči § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko upravuje len situácie výlučne súvisiace s výrobkami - hračkami, a to len vo vzťahu k úzko špecifickej problematike, t. j. k porušeniu povinnosti distribútora sprístupniť hračku na trh, ak tento vie, alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek. V tejto súvislosti sťažovateľ podporne poukázal ajna rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/29/2016 zo dňa 30.01.2018, ktorý rieši vzťah lex specialis a lex generalis.
14. K otázke protokolu o skúške sťažovateľ uviedol, že sa rovnako nemôže stotožniť s argumentáciou súdu, pretože má za to, že pri vykonanej kontrole a následne v správnom konaní bolo dostatočne preukázané, že výrobok pochádza z rovnakej šarže, resp. série. Žalovaný správny orgán poukazuje na to, že v inšpekčnom zázname zo dňa 14.06.2016 je obsiahnutá fotodokumentácia predmetnej hračky s uvedením čísla: N:125395, číslo modelu: MH 395, ktoré sú totožné s číslom N: 125395 a číslom modelu: MH 395 s výrobkom, ktorý je uvedený v protokole o skúške zo dňa 04.12.2015. Oba výrobky pochádzajú z Číny, majú rovnakého výrobcu, rovnaký názov, tvar, vzhľad, ako aj rovnaké označene CE.
15. Sťažovateľ mal za to, že z predloženej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou protokolu o skúške a rovnako aj z inšpekčného záznamu je dostatočne zrejmé, že predmetná plyšová hračka je dostatočne špecifikovaná tak, aby sa predišlo pochybnostiam o jej totožnosti.
16. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že samotný rozsudok Krajského súdu v Nitre je v priamom rozpore s rozsudkami v obdobných prípadoch, v ktorých práve Krajský súd v Nitre žalobu zamietol. Upozornil hlavne na rozsudky sp. zn. 23Sa/17/2017 zo dňa 18.09.2017, 23Sa/5/2017 zo dňa 17.07.2017.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností zastával názor, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi a navrhol, aby ho kasačný súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
18. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Konanie na kasačnom súde
19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
20. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g) SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.
21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/142/2017-156 zo dňa 06.12.2017, ktorým Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22.12.2016 ako i rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. W/0161/04/16 zo dňa 22.07.2016 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
22. Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd SR zistil, že dňa 14.06.2016 a 21.06.2016 bola inšpektormi Inšpektorátu SOI v Nitre pre Nitriansky kraj vykonaná kontrola v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 128/2002 Z. z.“) a zákona č. 78/2012 Z. z. v prevádzkarni - textil, obuv, hračky XING BO, Hlavná 40, Štúrovo (žalobca).
23. V čase kontroly dňa 14.06.2016 bolo na predmetnej prevádzke zistené, že žalobca mal v ponuke na predaj pre spotrebiteľov jeden druh nebezpečného výrobku, a to konkrétne 1 kus hračky „plyšováhračka s prísavkou N: 125395“ v celkovej hodnote 4,50 €, ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu rizika zadusenia, nakoľko pri skúške ťahom sa šnúrka s prísavkou roztrhla a prísavka úplne zapadla do valca na malé časti, pričom textilné hračky s mäkkou výplňou sú určené pre deti do 36 mesiacov, preto berúc do úvahy bežné a predvídateľné správanie malých detí vkladať často veci do úst, predstavuje predmetná hračka pre tieto deti riziko zadusenia, pričom účastník konania už mal vedieť, že tento druh hračky bol vyhlásený za nebezpečný výrobok, nakoľko o tomto nebezpečnom výrobku Slovenská obchodná inšpekcia už dňa 18.12.2015 informovala na svojej webovej stránke www.soi.sk širokú verejnosť.
24. Prvostupňový správny orgán konštatoval u žalobcu porušenie § 7 ods. 1 písm. d) v spojení s § 3 a prílohou č. 2 ods. 1 písm. d), bod 2. zákona o bezpečnosti hračiek, ktorý mu zakazuje sprístupniť hračku na trh, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. V danom prípade je zrejmé, že na vyššie uvedený druh hračky bol inšpektormi SOI vydaný zákaz predaja v zmysle § 6 ods. 1 písm. a), bod 1. zákona č. 128/2002 Z. z.
25. Prvostupňový správny orgán preto uložil žalobcovi pokutu vo výške 4 000,- € podľa ust. § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 78/2012 Z. z. vzhľadom k tomu, že konštatoval porušenie zákazu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 78/2012 Z. z. v spojení so zákonom č. 128/2002 Z. z. uloženého distribútorovi sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2, nakoľko v čase kontroly dňa 14.06.2016 bolo na prevádzke žalobcu zistené, že tento mal v ponuke na predaj pre spotrebiteľov jeden druh nebezpečného výrobku.
26. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22.12.2016 tak, že druhostupňový správny orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 2 000,- €. Ostatná časť výroku zostala bezo zmeny.
27. Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný správny orgán sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu ohľadom zistených nedostatkov účastníka konania ako distribútora, avšak zistil dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia ohľadom výšky pokuty, ktorú znížil na 2 000,- €, nakoľko zohľadnil, že išlo len o jeden druh výrobku a v konaní nebolo preukázané, že by išlo o opakované porušenie tej istej povinnosti zákona o bezpečnosti hračiek. Zníženú výšku pokuty považoval druhostupňový orgán za primeranejšiu.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
28. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. tento zákon upravuje a) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len „kontrola vnútorného trhu“), štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných predpisov a dohľad nad trhom podľa osobitného predpisu, b) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu, c) ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona, d) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami.
29. Podľa ust. § 2 písm. a) citovaného zákona kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite.
30. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 písm. a), d), e), h) citovaného zákona Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôbpredávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len „kontrolované osoby“) a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1, d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných výrobkov h) ukladá pokuty.
31. Podľa ust. § 1 písm. a), b), c) zákona č. 78/2012 Z. z. tento zákon upravuje a) osobitné bezpečnostné požiadavky na hračky, b) postupy posudzovania zhody na hračky, c) povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu, distribútora a notifikovanej osoby.
32. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona hračka vrátane obsiahnutých chemických látok a chemických zmesí nesmie ohroziť bezpečnosť a zdravie dieťaťa alebo dospelého, ak sa používa predpokladaným spôsobom v súlade s jej určením zohľadňujúcim správanie a zručnosť dieťaťa, a ak je to potrebné, zručnosť dozerajúceho dospelého, predovšetkým pri hračke určenej na hranie pre dieťa vo veku do 36 mesiacov alebo pre inú špecifikovanú vekovú skupinu.
33. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) citovaného zákona distribútor nesmie sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2.
34. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona orgán dohľadu uloží výrobcovi, dovozcovi, splnomocnenému zástupcovi alebo distribútorovi pokutu a) od 1 500 do 50 000 eur, ak poruší povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. a) a k) <., § 6 ods. 1 písm. b) <., § 6 ods. 2 písm. f) <., § 7 ods. 1 písm. d) alebo § 7 ods. 2 písm. b) <., b) od 500 do 30 000 eur, ak poruší povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) až f) <., i) <., j) <., l) až n) <. a p) <., § 5 ods. 2 <., § 6 ods. 1 písm. a) <., c) a d) <., § 6 ods. 2 písm. a) až d) <., g) <., i) <. a j) <., § 7 ods. 1 písm. a) až c) <., § 7 ods. 2 písm. a) <., c) až f) <., § 8 <., § 10 <. alebo § 16 ods. 11 <., c) od 200 do 15 000 eur, ak poruší povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. g) <., <. a o) <., § 6 ods. 2 písm. e) <. a <. alebo § 12 <..
35. Podľa § 27 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19 a § 21 ods. 2 písm. c) a ods. 3 až 6 zákona.
36. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).
37. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
39. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
40. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
41. Kasačný súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebol vo veci sporný skutkový stav. Spornou medzi účastníkmi konania zostala otázka, ktorý právny predpis na daný skutkový stav bolo potrebné použiť.
42. Kasačný súd uvádza, že zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi a dodávateľovi a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na všetky výrobky, ktoré dodávateľ alebo predajca ponúka kupujúcemu k predaju. Zákon postihuje príslušné subjekty v prípade porušenia ním uložených povinností sankciami tak, ako uvádza v § 24. Zo samotného účelu a významu tohto zákona je zrejmé, že má za cieľ dosiahnuť, aby sa na trh dostávali len výrobky spĺňajúce požiadavky bezpečnosti tak, aby spotrebiteľ nebol ohrozený na svojich právach. Bezpečnosť výrobku je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby výrobok mohol byť ponúkaný spotrebiteľovi, či už zo strany predávajúceho, dovozcu, dodávateľa, či iných príslušných subjektov.
43. Zo znenia ust. § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona o bezpečnosti hračiek vyplýva, že predmetom jeho úpravy sú osobitné bezpečnostné požiadavky na hračky a povinnosti splnomocneného zástupcu, výrobcu a distribútora a notifikovanej osoby.
44. Pokiaľ ide o samotnú definíciu distribútora, v tomto prípade zákon odkazuje na čl. 2 bod 6. nariadenia č. 765/2008, ktorým sa ustanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 tak, že „distribútorom“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trh.
45. Z citácie vyššie uvedeného článku vyplýva, že uvedený článok pri vymedzení pojmu distribútor uvádza výraz „každá fyzická a právnická osoba“, z čoho vyplýva, že nediferencuje medzi maloobchodníkmi, veľkoobchodníkmi, či ostatnými distribútormi. Podstatné je, aby išlo o subjekt, ktorý je súčasťou dodávateľského reťazca a sprístupňuje výrobok na trh.
46. Sprístupnením na trh sa podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2008 rozumie „každá dodávka výrobku určená na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezodplatne“.
47. Z dôvodovej správy k zákonu o bezpečnosti hračiek vyplýva, že zákonodarca medzi základné povinnosti distribútora kladie náležitú starostlivosť na zabezpečenie skutočnosti, že jeho zaobchádzanie s hračkou nebude mať negatívny vplyv na súlad hračky s požiadavkami zákona. Výrobca a dovozca musia zabezpečiť a distribútor musí overiť, či je s hračkou dodaná požadovaná dokumentácia, návod na používanie a bezpečnostné pokyny v štátnom jazyku. Návod na používanie pozostáva z informácií na bezpečné a účinné použitie hračky.
48. Podľa názoru kasačného súdu je možné žalobcu v zmysle vyššie uvedenej definície považovať za distribútora, keďže tento ponúkol a dodal predmetnú hračku konečnému spotrebiteľovi v rámci svojej obchodnej činnosti, v dôsledku čoho sa stal aj súčasťou dodávateľského reťazca.
49. Kasačný súd uzatvára, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah zákona o bezpečnosti hračiek a zákona č. 250/2007 Z. z. sa použije pravidlo lex specialis derogat legi generali. Zákon o bezpečnosti hračiek sa v danom prípade použije prednostne, keďže tento je v dôsledku predmetu svojej úpravy v pozícii špeciálneho právneho predpisu. Z tohto dôvodu nie je možné, aby bola pokuta uložená podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že postup žalovaného správneho orgánu bol správny.
50. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu, ktorý konštatoval, že v dôsledku aplikácie zákona o bezpečnosti hračiek a na základe jeho uloženej pokuty došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii predmetného skutkového stavu.
51. Kasačný súd zastáva názor, že uložená pokuta správnym orgánom druhého stupňa (po znížení výšky sankcie) v zmysle ust. § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek je dôvodná a svojou výškou primeraná vo vzťahu k predmetnému skutku.
52. Kasačný súd konštatuje, že je možné stotožniť sa aj s ďalšou sťažnostnou námietkou, týkajúcou sa sporného výkladu výsledkov protokolu o skúške, keď z administratívneho spisu bolo nesporne zistené, že vykonanou skúškou plyšovej hračky N: 125395, č. modelu: MH 395 zo dňa 20.11.2015 až 03.12.2015, ktorá bola vykonaná v akreditovanom skúšobnom laboratóriu v Skúšobnom ústave Piešťany, bolo preukázané, že daný výrobok nespĺňa požiadavky STN EN 71-1:2015. O zrealizovanej skúške bol vypracovaný protokol č. 151200092 zo dňa 04.12.2016. V tomto prípade sa kasačný súd nestotožnil s názorom žalobcu, že výsledok takejto skúšky sa v zmysle jej záverov vzťahuje len na skúšaný výrobok.
53. V danom prípade pri vykonanej kontrole a následne v správnom konaní bolo dostatočne preukázané, že výrobok pochádza z rovnakej šarže, resp. série. V inšpekčnom zázname je obsiahnutá aj fotodokumentácia predmetnej hračky s uvedením čísla, modelu, ktoré sú totožné s číslom a číslom modelu s výrobkom, ktorý je uvedený v protokole o skúške zo dňa 04.12.2015. Oba tieto výrobky pochádzajú z Číny, majú rovnakého výrobcu, rovnaký názov, tvar aj vzhľad, ako aj rovnaké označenie CE.
54. Podľa názoru kasačného súdu bolo dostatočne preukázané, že obidva výrobky sú toho istého typu, druhu, s rovnakým identifikačným číslom (typovým číslom), ako aj rovnakým pôvodom. Išlo o rovnaký výrobok, ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu rizika zadusenia a o tomto druhu hračky Slovenská obchodná inšpekcia informovala už dňa 18.12.2015 na svojej webovej stránke www.soi.sk.
55. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd konštatuje dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto preskúmavaný rozsudok krajského súdu podľa ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 469 SSP).
57. O trovách kasačného konania rozhodne podľa ust. § 467 ods. 3 SSP Krajský súd v Nitre podľa ust. § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením.
58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.