UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/105/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. novembra 2015, č. k. 9Co/12/2015-79, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a. Žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Rozsudkom z 19. novembra 2015, sp. zn. 9Co/12/2015, Krajský súd v Trnave okrem iného potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava zo 16. septembra 2014, č. k. 16C/105/2013-55 ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 20 eur.
2. Rozsudok odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Najvyšší súd dodáva, že dovolanie žalobcu smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu majúcemu povahu uznesenia (§ 234 ods. 1 C. s. p.).
4. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, (t. j. za účinnosti O. s. p.) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. aprípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané žalobcom v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, 3Cdo/275/2014, 3Cdo/333/2014, 3Cdo/374/2014, 3Cdo/428/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/390/2014, 5Cdo/365/2014, 7Cdo/398/2014, 7Cdo/466/2014, 8Cdo/265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne a ďalšie dôvody už neuvádza.
6. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené preto dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
7. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. (bližšie pozri R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018).
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.