5XObdo/533/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17 C 138/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. februára 2014 č. k. 16 Co 22/2014-30, takto

rozhodol:

I. Dovolanie odmieta.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. februára 2014 č. k. 16 Co 22/2014-30 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Lučenec z 27. novembra 2012 č. k. 17 C 138/2012-14, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas a riadne zastúpená strana sporu, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.

Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané žalobcom v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014, 1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014, 8 Cdo 132/2014, 8 Cdo 133/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.

So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesné neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov do volacieho konania najvyšší súdneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovanéhorozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

8. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.