UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený zamestnankyňou JUDr. Katarínou Hegedúšovou, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súd Lučenec pod sp. zn. 5 C 192/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. decembra 2015 č. k. 13 Co 784/2015-218, takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. decembra 2015, č. k. 13 Co 784/2015-218 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Lučenec z 27. februára 2015, č. k. 5 C 192/2012-174, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. V konaní sp.zn.5C/194/2012, 5C/195/2012 a 5 C/196/2012, ktoré spojil súd prvej inštancie spolu skonaním sp. zn.5 C/192/2012 uznesením sp. zn.5 C/192/2012 z 26. marca 2013 na spoločné konanie, čo v celkovej sume predstavuje sumu 60,- eur.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací[(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas a riadne zastúpená strana sporu, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.
Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané žalobcom v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014, 2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2 Cdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014, 5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.
So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesné neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súdneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovanéhorozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: