5XObdo/3/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska ul. 71, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/192/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Co/35/2016-152 z 24. marca 2016, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 4C/190/2012-33 zo dňa 18.4.2013 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Proti predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) tak, že toto odmietol ako oneskorene podané podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ OSP.

3. Dňa 12. mája 2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne označené ako „Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.3.2016, sp. zn.: 41Co 32- 2016 spojené s návrhom na odklad vykonateľnosti“. Žalobkyňa v ňom uviedla, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 24.3.2016, sp. zn. 41Co/32/2016, ktoré jej bolo doručené dňa 26.4.2016, rozhodol tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca zo dňa 18.4.2013 sp. zn. 4C 190-2012, ktorým okresný súd zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. Podanie dovolania v predmetnej veci žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) odôvodnila tým, a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/ OSP) - nepodala totiž námietkuzaujatosti, ale návrh na postup podľa ust. § 12 ods. 1 OSP, b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ OSP), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa v konaní domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla dovolacie konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej republiky.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť, pretože nemá náležitosti podľa § 428 CSP (ust. § 447 písm. d/ CSP).

6. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Žalobkyňa podala na súd dovolanie (č. l. 161-165), ktoré správne namierila proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré aj správne označila ako „Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.3.2016 sp. zn. 41Co 32-2016“. Podľa obsahu dovolania žalobkyňa vychádzala v dovolaní z toho, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- eur. Dovolateľka prehliadajúc skutočnosť, že v tomto prípade dovolaním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo jej odvolanie odmietnuté ako oneskorene podané, v dovolaní argumentovala názormi, ktorými sa pokúšala spochybniť svoju poplatkovú povinnosť za ňou podanú námietku zaujatosti.

8. Z obsahu ňou podaného dovolania teda vyplýva, že to bolo koncipované (tak ako v jej iných právnych veciach) ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- Eur.

9. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v ako rozsahu sa toto rozhodnutie napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.

10. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobkyne je zmätočné, jeho predmet a dôvody, ktorými namieta nesprávnosť rozhodnutia sú nesúladné a rozporné. Obsahová stránka argumentácie uplatnených dovolacích dôvodov žalobkyne zjavne smeruje proti inému ako v dovolaní označenému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdua dôvody dovolania uplatnené žalobkyňou spolu preto vzájomne nesúvisia a sú diametrálne rozdielne.

11. Keďže dovolanie žalobcu neobsahuje podstatnú náležitosť dovolania podľa § 428 CSP, pričom uvedený nedostatok bráni jeho prejednaniu, najvyšší súd dovolanie žalobcu pre absenciu jeho zákonom stanovených náležitostí odmietol (§ 447 písm. d/ CSP)

12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

13. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.