UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C/330/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne č. k. 11C/330/2012-167 zo dňa 24. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/330/2012-167 zo dňa 24. januára 2018, z a s t a v u j e.
II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 11C/330/2012-167 zo dňa 28. septembra 2017 rozhodol, že sťažnosť žalobcu zo dňa 26.9.2016 proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/330/2012-147 zo dňa 13.9.2016, ktorá bola doručená na súd dňa 26.9.2016 sa zamieta.
2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/33/2012-147 zo dňa 13.9.2016 vyšší súdny úradník uložil žalobkyni, aby zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle poučenia k napadnutému uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom možno proti tomuto uzneseniu podať sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Trenčíne a to písomne. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom podané odvolanie voči uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku ako sťažnosť.
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní sťažnosti podanej žalobkyňou dospel k záveru, že táto nie je dôvodná, nakoľko súd vyrubil žalobkyni za podané odvolanie súdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov správne a dôvod, ktorý žalobkyňa uviedla v podanej sťažnosti sanepreukázal ako pravdivý.
4. Proti vyššie označenému rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín podala žalobkyňa dovolanie, ktoré označila ako „Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu zo dňa 24.1.2018, sp. zn. 11C/330/2012“. Uviedla, že „Krajský súd v uznesení zo dňa 24.1.2018 sp. zn.11C/33/2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 1.2.2018, rozhodol tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.9.2016 sp. zn. 11C/330/2012, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie.“, prípustnosť žalobkyňa odôvodnila podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa dovolaciemu súdu navrhla, aby rozhodnutia súdov nižších inštancií zrušil.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) pred prejednaním veci na základe dovolania žalobkyne najskôr zisťoval, či sú splnené procesné podmienky v zmysle ust. § 161 ods. 1 CSP, splnenie ktorých je predpokladom toho, aby dovolací súd mohol konať o dovolaní žalobkyne, ktoré podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2).
7. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. K dovolaniu žalovaného podanému proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany ako súdu prvej inštancie dovolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 419 CSP strana sporu môže dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Odvolacím súdom je krajský súd, ktorý rozhoduje o odvolaní (ust. § 34 CSP) a dovolacím súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci o dovolaní (ust. § 35 CSP).
9. Podľa ustanovenia § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
10. V citovaných ustanoveniach Civilného sporového poriadku je upravená funkčná príslušnosť najvyššieho súdu tak, že tento je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 34 CSP. krajský súd (pokiaľ CSP neustanovuje inak). Zhodne s uvedeným je potom spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie krajského súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní (proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie). Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie dovolacieho konania (ust. § 161 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 438 ods. 1 CSP).
11. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie - Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. januára 2018 nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania a preto ho dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom nemožno napadnúť. Bráni tomu nedostatok funkčnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, ktorá v posudzovanom prípade predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zastavil konanie o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/330/2012-167 zo dňa 24 januára 2018.
12. Z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila, že konanie o jej dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sa zastavilo, preto jej vznikla povinnosť nahradiť žalovanej trovy dovolacieho konania. Vzhľadom na to však, že žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (ust. § 453 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP).
13. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.