5XObdo/20/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislave, IČO: 35 807 598, zastúpený zamestnankyňou JUDr. K. S., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C/96/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. apríla 2014, č. k. 14Co/140/2014-41, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave uznesením z 9. apríla 2014, č. k. 14Co/140/2014-41 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 20. októbra 2012, č. k. 10C/96/2012-8, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 419 C.s.p.).

Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktorénastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.

Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané žalobcom v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 1Cdo/122/2014, 1Cdo/264/2013, 3Cdo/310/2014, 3Cdo/534/2014, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 5Cdo/295/2014, 5Cdo/311/2014, 6Cdo/120/2014 a 6Cdo/304/2014, 8Cdo/132/2014, 8Cdo/133/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§451 ods. 3veta druhá C. s. p.). O výške náhrady rov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.