UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/160/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. apríla 2014, č. k. 14Co/812/2013-29, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Uznesením č. k. 14Co/812/2013-29 zo dňa 30. apríla 2014, Krajský súd Banskej Bystrici potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20. februára 2013, č.k. 5C/160/2012-14, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 Eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.
2. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dňa 4. júla 2014 dovolaním, v ktorom žiadala obe rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.
4. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutiaúčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, (t. j. za účinnosti OSP) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 a § 239 OSP.
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané žalobkyňou v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - vo vzťahu k súdnemu poplatku za námietku zaujatosti porovnaj konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Cdo/122/2014, 1Cdo/128/2014, 2Cdo/328/2013, 2Cdo/6/2014, 2Cdo/271/2014, 3Cdo/31/2013, 3Cdo/136/2013, 3Cdo/226/2014, 4Cdo/229/2014, 5Cdo/8/2014, 6Cdo/8/2014, 7Cdo/368/2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 CSP).
6. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
7. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
8. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.