5XEObd/8/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: T. R., nar. XX. A. XXXX, bytom F. o vymoženie 653,26 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 17Er/858/2005, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4CoE/200/2013-48 z 30. júna 2014, takto

rozhodol:

I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 26. septembra 2012 č. k. 17Er/858/2005-20 rozhodol v prvom výroku tak, že exekúciu zastavil. Druhým výrokom rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. 2. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. júna 2014 č. k. 4CoE/200/2013-48, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd exekúciu zastavil. 3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním (podaným ešte za účinnosti OSP). Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 OSP, keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ OSP), ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ OSP) pre prípad, že na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237

písm. d/ OSP), súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP). Ďalej uviedol, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). 4. Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj,,dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací v zmysle § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že dovolanie podal včas a riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP v znení účinnom od 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, (t.j. za účinnosti OSP) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení OSP účinných v čase podania dovolania. 7. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia zamietnutí návrhu na prerušenie konania a o odmietnutí dovolania oprávneného najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza rozhodnutia vydané v konaniach vedených na najvyššom súde pod sp. zn. 5Oboer/375/2013, 5Oboer/335/2013, 5Oboer/370/2013, 5Oboer/230/2013, 5Oboer/350/2013, 5Oboer/222/2013, 1Oboer/291/2013, 5ECdo/40/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza. 8. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že v konaní úspešnej povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (bližšie pozri judikát R 72/2018 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018). 9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.