5XEObd/4/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému Q. V., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. o vymoženie 908,19 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 26Er/561/2006, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoE/88/2012-35 z 31. októbra 2012 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Dovolacie konanie z a s t a v u j e. Odvolacie konanie z a s t a v u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 31.10.2012, č. k. 2CoE/88/2012-35 (ďalej len „odvolací súd“) v prvom výroku návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania zamietol a druhým výrokom potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 21.5.2012, č. k. 26Er/561/2006-13 (ďalej len „súd prvej inštancie“), ktorým súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.12.2012 dovolanie, ktorým žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne navrhol dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a § 243c OSP a čl. 267 tretí odsek Zmluvy o fungovaní EÚ. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.12.2012 podal oprávnený čo dovýroku I. odvolanie a žiadal, aby najvyšší súd, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania treba ako nedôvodný zamietnuť a dovolacie a odvolacie konanie zastaviť.

4. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto najvyšší súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho podania.

5. K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Oboer/174/2013, 3Oboer/58/2013, 3Oboer/148/2013, 6Cdo/323/2012 a 4Cdo/283/2012), na ktoré dovolací súd v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižšej inštancie o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov, a nie o aplikáciu a interpretáciu európskeho práva. Dovolací súd vzhľadom na to návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

6. Dovolací súd ďalej konštutuje, že lustráciou v registri obyvateľov (č. l. 56) bolo zistené, že povinný dňa 22.8.2017 zomrel, pričom dedičské konanie po povinnom bolo vedené na Okrensom súde Poprad pod sp. zn. 5D/115/2017. Uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 24.11.2017, č. k. 5D/115/2017-19 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť (§ 187 ods. 1 CMP) a žiadny subjekt sa nestal nositeľom povinností, ktoré sú predmetom tohto konania.

7. Podľa § 438 ods. 1 CSP, na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).

9. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa § 63 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (ods. 1) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (ods. 2) Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3).

11. Uvedená skutočnosť - nedostatok procesnej subjektivity povinného - indikuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ktorý má za následok obligatórne zastavenie konania. Dovolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že voči dedičom po poručiteľovi nie je viac možné viesť exekučné konanie, nemožno naplniť účel exekučného konania, preto konanie o dovolaní oprávneného podľa § 63 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastavil bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

12. Najvyšší súd ďalej po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní oprávneného skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.

13. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu odvolacieho. Najvyšší súd uvádza, že: a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný podľa § 9 ods. 1 a 2 OSP a § 10 ods. 1 a 2 OSP v znení účinnom ku dňu podania odvolania, resp. § 12 a § 34 CSP v znení účinnom ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu.

14. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP.

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).

16. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.