UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: V.R., nar. X.X.XXXX, bytom U. o vymoženie 286,80 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 15Er/885/05, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. novembra 2013, č. k. 6CoE/128/2013-87, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18.11.2013, č. k. 6CoE/128/2013-87, ako vecne správne potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trebišov č.k. 15Er/885/05-55 zo dňa 10.6.2013, druhým výrokom zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a účastníkom konania nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
2. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dňa 19.12. 2014 dovolaním, žiadala uznesenia súdov nižších inštancií zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 243c OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas riadne zastúpená dovolateľka, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že návrh na prerušenie dovolacieho konania je potrebné zamietnuť a podané dovolanie odmietnuť.
4. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, (t. j. za účinnosti OSP) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 a § 239 OSP. Návrh oprávnenej na prerušenie konania dovolací súd posudzoval podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.
6. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5Oboer/375/2013, 5OboE/160/2013, 5Oboer/335/2013, 5OboE/142/2013, 5Oboer/370/2013, 5OboE/157/2013, 5Oboer/230/2013, 5OboE/91/2013, 5Oboer/350/2013, 5OboE/148/2013, 5Oboer/222/2013, 5OboE/85/2013, 5Oboer/210/2013, 5OboE/77/2013, 5Oboer/234/2013, 5OboE/94/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.
7. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože povinnému v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
8. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.