UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grôsslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému Z. S., nar. XX. marca XXXX, bytom O., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom A. G., zamestnankyňa F., o vymoženie sumy vo výške 661,22 eur s prísl. vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18 Er 138/2007, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. marca 2014, č. k. 9 CoE 110/2013-81, a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. marca 2014, č. k. 9 CoE 110/2013-81, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. marca 2014, č. k. 9 CoE 110/2013-81, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania zastavuje.
Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa zamieta.
Dovolanie oprávneného sa odmieta.
Povinný m á n á r o k na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Trnava uznesením zo 23.januára 2012, č. k. 18 Er 138/2007-28 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 109,55.- eur.
2. Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Trnave ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 27. marca 2014, č. k. 9 CoE 110/2013-81 tak, že uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 18 Er 138/2007-28 zo 23. januára 2012 potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktoromžiadal rozhodnutiasúdov nižšej inštancie zrušiť konanie a v prípade úspechu bolaoprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Oprávnený tiež navrhol,aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskejúnie predložil prejudiciálne otázky v znení aký je uvedený v dovolaní. Oprávnenýtiež navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust. § 243 O.s.p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti, ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd posudzoval podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané oprávneným v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na do volacom súde pod sp. zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014, 3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013, 3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013, 3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014,8 ECdo 179/2014, 5 Oboer 105/2013, 5 OboE 18/2013, 5 Oboer 80/2013, 5 OboE 6/2013, 5 Oboer 90/2013, 5 OboE 12/2013, 5 Oboer 375/2013, 5 OboE 160/2013, 5 Oboer 336/2013, 5 Oboer 251/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania ako aj vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesné neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd ako nedôvodný zamietol podľa § 162 ods. 3 C.s.p. a konanie o odvolaní oprávneného zastavil podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.