UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému Z. I., trvalým pobytom v M., o vymoženie 489,05 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7Er/146/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 13. septembra 2013 sp.zn. 5CoE/61/2013, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
III. Povinný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach uznesením z 13. septembra 2013 sp.zn. 5CoE/61/2013 potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15. novembra 2012 č.k. 7Er/146/2008-20, ktorým zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) z dôvodu, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 8247/07 zo 16. novembra 2007 nie je vykonateľným exekučným titulom.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dňa 18. novembra 2013 oprávnená dovolanie. Uviedla, že súdy 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 4. rozhodoval súd nesprávne obsadený (§ 237 písm. g O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnutérozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
3. Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané dňa 18. novembra 2013, t.j. pred 1. júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 a § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
6. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 CSP). Išlo o konania vedené pod sp.zn. 1 ECdo 207/2013, 2 ECdo 148/2013, 3 ECdo 26/2013, 4 ECdo 283/2013, 5ECdo 210/2013, 5 ECdo 146/2013, 6 ECdo 210/2013, 7ECdo 154/2013, 8 ECdo 205/2014, dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania). V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.
7. Vzhľadom na to, že dovolanie oprávnenej podľa § 237 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.