5XCdo/80/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 8 C 104/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 16. decembra 2014 sp.zn. 9 Co 84/2014, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave uznesením zo 16. decembra 2014 sp.zn. 9 Co 84/2014 odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 204 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie 6. februára 2015. Namietala, že odmietnutím odvolania ako oneskorene podaného odvolacím súdom, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané z dôvodu odovzdania podania odvolania v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s. r.o., ktorej predmetom je poskytovanie poštových služieb. Na preukázanie svojich tvrdení k dovolaniu pripojila výtlačok internetovej stránky (č.l. 64 spisu) s údajmi, v zmysle ktorých obchodnou spoločnosťou ReMax Courier Service, s.r.o. bola prevzatá na doručenie zásielka, prepravný list, ktorý má č. 1551034238. Ide o spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je aj poskytovanie poštových služieb (viď údaje obchodnéhoregistra dostupné na www.orsr.sk ). Z dokladu predloženého dovolateľkou vyplýva, že malo ísť o zásielku s hmotnosťou 0,40 kg, ktorú uvedená spoločnosť (údajne) prevzala od žalobkyne 20. februára 2014. Táto zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Trnava a jej obsahom mali byť odvolania vo viacerých súdnych konaniach tohto súdu (viď bližšie „popis zásielky“ POH - ODV - rozsudok - 140220- 15x).

3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustný, preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP). 5. Dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. 6. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

7. S prihliadnutím na obsah dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). O prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené (R 23/1994). 8. Zo spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol zástupcovi žalobkyne doručený dňa 5. februára 2014 (č.l. 50 spisu). Lehota na podanie odvolania začala žalobkyni plynúť nasledujúci deň, t.j. 6. februára 2014 a jej posledný deň pripadol na 20. februára 2014 (štvrtok, ktorý bol pracovným dňom), ako konštatoval aj odvolací súd. Odtlačok podacej pečiatky Okresného súdu Trnava na odvolaní žalobkyne (č.l. 51 spisu) potvrdzuje, že súd prvej inštancie prevzal odvolanie 21. februára 2014 osobne od toho, kto mu ho fyzicky doručil; deň takéhoto prevzatia ale nemusí byť vždy bez ďalšieho dňom totožným s dňom podania odvolania. V dovolacom konaní žalobkyňa tvrdí, že odvolanie podala 20. februára 2014, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o., predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb. 9. V dôsledku argumentácie žalobkyne spočívajúcej v odovzdaní odvolania doručovateľskej obchodnej spoločnosti v posledný deň lehoty na uplynutie odvolacej lehoty, neúplnosti dovolania a nejednoznačnosti údajov o predmetnej zásielke uvedených na doklade predloženom dovolateľkou, dovolací súd vytvoril žalobkyni procesnú možnosť preukázania jej tvrdení o včasnom podaní odvolania ňou označenou doručovateľkou spoločnosťou (ReMax Courier Service, spol. s.r.o.). 10. Žalobkyňa na predmetnú výzvu súdu prvej inštancie uviedla, že zasiela hodnoverný doklad o odovzdaní odvolania včas, keď balík, ktorý obsahoval predmetné odvolanie odovzdala doručovateľskej spoločnosti 20. februára 2014. K podaniu pripojila Zostavu odoslaných zásielok: 000266, Potvrdenie o doručení zásielky č. 15131072, Inštrukcie k sprievodným dokumentom pre kuriéra, Podanie adresované Okresnému súdu Trnava a ňou dodatočne vypracovaný zoznam spisových značiek, ktoré boli súčasťou predmetného podania. 11. Po preskúmaní obsahu týchto dokladov dovolací súd dospel k záveru, že tieto dokumenty neobsahujú žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by sa dalo jednoznačne určiť, že odvolanie v prejednávanej veci bolo súčasťou zásielky, ktorá bola odovzdaná na prepravu 20. februára 2014, ako namieta dovolateľka, túto skutočnosť nemožno vyvodiť ani z tabuľky s číslami konaní, v ktorých malibyť podané odvolania, pretože neobsahuje žiadny údaj, ktorý by ju spájal s predmetnou zásielkou. 12. Najvyšší súd má za to, že doručenie resp. odovzdanie písomnosti súdu ktorýmkoľvek zvoleným spôsobom musí byť za každých okolností hodnoverným spôsobom preukázané, že k tomuto odovzdaniu resp. doručeniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, že odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, hoci strana sporu tvrdí, že bolo odovzdané subjektu registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnenému Poštovým regulačným úradom v Registri poštových podnikov, súd stranu sporu vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal. Vzhľadom na to, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o podaní odvolania na prepravu v rámci odvolacej lehoty, odvolací súd pri svojom závere o oneskorene podanom odvolaní správne vychádzal z dátumu uvedeného na pečiatke podateľne okresného súdu, ktorou bolo odvolanie opatrené, ako z jediného hodnoverného dokladu o dátume jeho doručenia. V dôsledku toho dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady. 13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., ani z ustanovenia § 239 O.s.p., dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol. 14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.