UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci odsúdeného G. K. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákonníka Českej republiky a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 5. decembra 2019 v Bratislave sťažnosť odsúdeného G. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2019, sp. zn. 8 Ntc/19/2019, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného G. K. sa zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") uznesením z 2. októbra 2019, sp. zn. 8Ntc/19/2019, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. v spojení s § 67 ods. 1 Tr. zák. rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného G. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu krajským súdom vo veciach pod sp. zn. Nc/10/2011 a 5Ntc/6/2016 zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený K. ihneď na verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú odôvodnil podaním zo 7. októbra 2019.
Uviedol, že všetci v súdnej miestnosti boli proti nemu zaujatí, nakoľko si v skoršom konaní podal sťažnosť, ktorej najvyšší súd vyhovel, resp. si podal sťažnosti aj na zamestnancov ÚVTOS Ružomberok. Súd sa nezaoberal tým, že jeho rodičia s ním udržujú kontakt, finančne ho podporujú a len kvôli ich zlému zdravotnému stavu ho nemôžu aj osobne navštíviť. Nezaoberal sa ani tým, že dosiaľ nebol vo výkone trestu; žiadal o životnú šancu, aby mohol preukázať, že sa napravil. Akonáhle vstúpil do miestnosti, zbadal u JUDr. Zuzany Homzovej pohľad plný nenávisti. Pani sudkyňa z oboznámených rozsudkov neuviedla, kto bol organizátor, kto poznal poškodených, kto sa priznal a kto usvedčil spolupáchateľa; neuviedla ani to, koľko mal promile v krvi, ani to, že sa tak stalo prvýkrát atď. K disciplinárnym trestom v Českej republike uviedol, že pani sudkyňa ho nechcela počúvať, aby to vysvetlil; nedala možnosť mu ukázať potvrdenie o zaradení do práce. Nijako si neoverovala, či posudky z ÚVTOS Ružomberok sú pravdivé. K druhému trestnému činu uviedol, že omamnú látku dal spoluväzňovi preto, lebo sa ho bál, vyhrážal sa mu. Za spáchané skutky sa hanbí a bude ho to trápiť dokonca života. Chcel by sa začať starať o rodičov, založiť si rodinu a vyhýbať sa už trestnej činnosti.
V ďalšom odôvodnení zo 4. novembra 2019 odsúdený K. nad rámec uvedeného doplnil, že ÚVTOS Ružomberok ho chce zničiť, že zo zamestnania ho vyradili úmyselne pred verejným zasadnutím a aj ďalšie disciplinárne tresty mu uložili z tohto dôvodu. Dostal zákaz dívať sa na televíziu, plniť program zaobchádzania, byť členom spoločenského krúžku, športovať; už len čaká, kedy mu dajú doživotný trest. Už sa to nedá vydržať, čo na neho organizovaná skupina v Ružomberku zohrala; uznáva, že si trest zaslúžil, ale už má vykonaných viac ako 15 rokov, ostáva mu len 9 mesiacov. V Českej republike sa dopustil disciplinárnych previnení, lebo chcel byť sám, začal sa rezať žiletkou, následne sa 4 ?6-krát pokúšal obesiť. Samozrejme, že dostal aj ďalšie tresty, ale to nebolo nič vážne ? napr. za nosenie civilných vecí, fajčenie na zakázaných miestach, za to, že zaspal pred sčítaním atď. Nie je ten najlepší odsúdený, ale keď niečo urobí, tak to zoberie a súhlasí aj s trestom. Na záver uviedol, že po prepustení dá všetko do médií, nech sa o tom dozvie celá Európska únia, a to všetko len preto, že sú tu štátni zamestnanci, ktorí skrývajú svoje prešľapy. Už viac nemá silu snažiť sa dosiahnuť niečo, čomu sa hovorí spravodlivosť.
K sťažnosti sa prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „prokurátor") nevyjadril.
Sťažnosť i kompletný spisový materiál boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložené 25. novembra 2019. Následne najvyšší súd postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto nie je dôvodná. Úvodom najvyšší súd upozorňuje, že o sťažnosti odsúdeného K. už raz uznesením z 8. augusta 2019, sp. zn. 5 Urtost 6/2019 konal, a rozhodol tak, že podľa §194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil uznesenie krajského súdu z 10. júla 2019, sp. zn. 8Ntc/19/2019, a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol. V novom konaní krajský súd rešpektujúc § 194 ods. 5 Tr. por. vykonal úkony, ktoré mu najvyšší súd nariadil a na verejnom zasadnutí (okrem iných listín) oboznámil pripojený spis sp. zn. Ntc/10/2011, vrátane rozsudkov českých súdov, správu Väzenskej služby Českej republiky za obdobie od 3. augusta 2004 až 14. marca 2018, uznesenie Okresného súdu v Mostě z 26. januára 2018, sp. zn. 31PP/60/2016, psychiatrický posudok z 3. septembra 2016, psychologický posudok z 5. decembra 2017 a tiež Dodatok ÚVTOS Ružomberok k hodnoteniu osoby odsúdeného K. zo 4. septembra 2019 (č. l. 107). Aj na základe takto doplneného dokazovania je aj najvyšší súd toho názoru, že odsúdený K. podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu nespĺňa.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Keďže už v skoršom zrušujúcom uznesení najvyšší súd vysvetlil, že odsúdený K. splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie 3. mája 2016 (s. 5 ods. 1), v ďalšej časti sa bude koncentrovať len na materiálne podmienky. Odsúdený bol uznaný vinným za (okrem iného) trestný čin vraždy podľa §219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákonníka Českej republiky účinného v čase spáchania skutkov (ďalej len „TZ ČR") v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2 TZ ČR a tiež za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) TZ ČR na (zjednodušene) tom skutkovom základe, že v dňoch 2. ? 3. augusta 2004 olúpili poškodeného P. T., ktorého neskôr, rovnako ako poškodeného T. V., zo strachu pred udaním brutálne fyzicky napadli, pričom odsúdený K. oboch poškodených kopal a tiež niekoľkokrát dupal po ich tvárovej časti hlavy, z ktorého dôvodu poškodený V. na následky devastačných zranení zomrel a u poškodeného T. nedošlo k úmrtiu len kvôli včasnému zásahu lekárov (zv. Ntc/10/2011, č. l. 5).
Súd v prospech odsúdeného pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyhodnotil, že trestnej činnosti sa dopustil ako 18 ročný (pozn. a to napriek tomu, že na túto okolnosť súdy prihliadali už pri výmere trestu, z ktorého dôvodu mu ? na rozdiel od spoluobžalovaného O., neukladali výnimočný trest odňatia slobody; zv. Ntc/10/2011, č. l. 25), v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody a podľa znaleckého posudku u neho zištná brutalita nemá charakter prirodzeného spracovávania konfliktov. Odsúdený si tiež v osobných veciach udržiaval poriadok, mal osvojené hygienické návyky, udržiaval tiež pravidelný telefonický kontakt s matkou a sestrou, a za celé obdobie výkonu trestu bol 23-krát disciplinárne odmenený (č. l. 16, 19, 93). Na druhej strane, z vykonaného dokazovania vyplynulo veľké množstvo poznatkov, ktoré tieto pozitívne zistenia do veľkej miery relativizujú, resp. jednoznačne nasvedčujú tomu, že odsúdený ani dlhoročným výkonom trestu dostatočne nepreukázal polepšenie a nemožno od neho očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život.
V hodnotení ÚVTOS Ružomberok z 10. apríla 2019, doplnenom 4. septembra 2019 sa uvádza, že odsúdený bol 4-krát disciplinárne potrestaný, a to za nevhodné správanie voči referentovi režimu z júla 2018 a januára 2019 (kričal na neho vulgarizmy a naznačil mu, že ho fyzicky napadne), prechovávanie zakázaných predmetov z júla 2019 (tetovací strojček ukrytý v rádiu) a nerešpektovanie pokynov na pracovisku z augusta 2019. Pokiaľ ide o tvrdenia odsúdeného K., že ho ÚVTOS Ružomberok chce „cielene zničiť", týmto najvyšší súd neuveril, a to hlavne s poukazom na správy z iných ústavov na výkon trestu.
Okrem ÚVTOS Bratislava, ktorý za pomerne krátky čas už na jar 2018 zaevidoval jeho manipulatívne a nátlakové správanie sa pri dožadovaní potrieb, možno poukázať na hodnotenie českých väzníc. Vo väzbe v Hradci Králové bol za obdobie necelého roka dvakrát disciplinárne potrestaný, keďže „jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni"; vo Väznici Plzeň, kde si vykonal 6 rokov trestu, bolo jeho správanie a vystupovanie na podpriemernej úrovni, príkazy a nariadenia neplnil; bol opakovane disciplinárne trestaný, a to aj za fyzické napadnutie odsúdeného; vo Väznici Bělušice, kde si vykonal 2,5 roka taktiež neplnil cieľ programu zaobchádzania a z vlastnej viny bol tiež vyradený z práce. V podstate jediná väznica, ktorá vo vzťahu k odsúdenému neevidovala žiadne negatívne poznatky bola Väznica Praha - Pankrác, kde si ale odsúdený vykonal len týždeň. Celkovo česká väzenská služba vo vzťahu k odsúdenému uviedla, že bol 22-krát disciplinárne trestaný, a to hlavne za opakovaný spánok v nepovolenom čase, nenastúpenie na povinné sčítanie, nadväzovanie nepovolených kontaktov, držanie nepovolených vecí na cele, vzájomné fyzické napádanie s odsúdenými, nerešpektovanie príkazov príslušníkov, neustlané lôžko, sebapoškodzovanie atď. (č. l. 78, 85, 87 - 89). Tieto okolnosti v žiadnom prípade nesvedčia o tom, že by odsúdený svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie.
Z hľadiska resocializačnej prognózy treba tiež upozorniť, že odsúdený dosiahol vysoké riziko sociálneho zlyhania ? 15 bodov (č. l. 21), a to pritom možno mať pochybnosť o záveroch sociálneho pracovníka, ktorý nezistil problémy v rodine, hoci v znaleckom posudku sa konštatuje, že otec odsúdeného mal byť agresívny alkoholik, ktorý bol za majetkovú trestnú činnosť opakovane vo výkone trestu odňatia slobody (č. l. 82 ? 83, 88). Rovnako sa v hodnotení neuvádza, že odsúdený dosahuje podpriemernú intelektovú úroveň a trpí zmiešanou poruchou osobnosti s rysmi simplicity, emočnej nediferencovanosti až oploštelosti, konštatuje sa afektívna impulzívnosť, nedostatočne internalizované morálne normy so sklonom k asociálnemu konaniu; v rozhodovaní u neho prevažujú impulzívne mechanizmy viazané na aktuálnu emočnú konšteláciu s rizikom afektívnej agresie (č. l. 90 ? 92). Z týchto dôvodov je najvyšší súd toho názoru, že odsúdený by pri správnom hodnotení rizika sociálneho zlyhania dosiahol zrejme až17 bodov.
Napokon možno poukázať aj na jeho pasivitu pri resocializačných aktivitách; odsúdený K. sa s výnimkou povinných komunitných aktivít za celý čas zúčastnil len dvoch prednášok, jednej športovej súťaže a dvoch hromadných poučení (pozn. na uvedenom nič nezmení ani okolnosť, že v Českej republike bol opakovane účastníkom „biblického korešpondenčného kurzu"). A hoci za plnenie pracovných povinností bol na Slovensku disciplinárne odmenený, z práce na vnútornom pracovisku šitia bol medzičasom (rovnako ako predtým v Českej republike) vyradený pre nerešpektovanie pokynov (č. l. 19, 94). Pokiaľ ide o potvrdenie starostu obce I., toto nesvedčí o záujme obce zamestnať odsúdeného po výkone trestu, potvrdenie sa týka len tej okolnosti, že odsúdený spĺňa podmienky na výkon aktivačných prác. Vychádzajúc z týchto skutočností, berúc tiež do úvahy negatívne stanovisko ÚVTOS, aj najvyšší súd bol toho názoru, že odsúdený K. je nebezpečný pre spoločnosť a musí si vykonať celý uložený trest odňatia slobody. Dokonca po získaní vyššie rozvedených poznatkov z Českej republiky je súd toho názoru, že požiadavka na postup podľa § 460 ods. 2 Tr. por. u odsúdeného K. je ešte aktuálnejšou.
Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, ktorú odsúdený K. vzniesol do zápisnice ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia, o tejto krajský súd s poukazom na § 32 ods. 6 Tr. por. správne nekonal, keďže evidentne nebola vznesená bezodkladne a týkala sa len procesného postupu súdu (č. l. 108). Na podklade týchto skutočností najvyšší súd rozhodol tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného G. K. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.