5Urtos/7/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci povinného A. N. E. P. H. V. C. I. J. É. H. V., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 16. novembra 2021 v Bratislave sťažnosť povinného A. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2021, sp. zn. 4Ntc/10/2020, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť povinného A. N. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 30. septembra 2021, sp. zn. 4Ntc/10/2020, rozhodol podľa § 432 ods. 2 Tr. por., § 57 ods. 3 Tr. zák. a § 9 ods. 4 zákona č. 183/2011 Z. z. tak, že povinnému A. N. nariadil výkon náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, ktorý mu bol ustanovený rozsudkom krajského súdu z 3. decembra 2020, sp. zn. 4Ntc/10/2020, a zároveň ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu si povinný N. ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť, ktorú ale ani dodatočne bližšie neodôvodnil.

Sťažnosť i kompletný spisový materiál boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené 2. novembra 2021. Následne najvyšší súd postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému povinný podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že nie je dôvodná.

Podľa § 432 ods. 2 Tr. por. ak peňažný trest nebol zaplatený a ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1 alebo podľa § 430 ods. 1, nariadi súd na verejnom zasadnutí uznesením výkon náhradného trestu odňatia slobody alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že rozsudkom krajského súdu z 3. decembra 2020, sp. zn. 4Ntc/10/2020, bol podľa § 13 ods. 1 zákona č. 183/2011 Z. z. uznaný trestný príkaz Okresného súdu Ostrava z 12. decembra 2018, sp. zn. 12T/64/2018, ktorým bol povinný na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky na peňažný trest vo výmere 18.000 Kč s tým, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadne štátu. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. v spojení s § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, ak by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov (č. l. 47).

Ďalej najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že povinný bol prípisom z 1. februára 2021 vyzvaný, aby peňažný trest vo výške 695,97 € do 15 dní zaplatil (č. l. 56). Keďže povinný mal vo výkone trestu odňatia slobody (z ktorého bol prepustený v lete 2021) pravidelný príjem a aj na verejnom zasadnutí krajského súdu z 30. septembra 2021 vyjadril ochotu peňažný trest zaplatiť (ale údajne až po tom, ako dostane výplatu, teda po 15. októbri 2021; č. l. 73, 81), avšak do dnešného dňa sa tak ani len sčasti nestalo, najvyšší súd dospel k záveru, že u povinného sú dané dôvody pre výkon náhradného trestu odňatia slobody. Na záver súd povinného poučuje, že v zmysle § 432 ods. 3 Tr. por. môže odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí.

Na základe týchto skutočností najvyšší súd sťažnosť povinného A. N. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie: