5Urtos/6/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci odsúdeného F. G. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. a) Tr. zák. vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6Ntc/8/2020, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 3. septembra 2020 v Bratislave sťažnosť odsúdeného F. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 2. júla 2020, sp. zn. 6Ntc/8/2020, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. G. sa zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") uznesením z 2. júla 2020, sp. zn. 6Ntc/8/2020, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov s použitím § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného F. G., nar. X. K. XXXX v L. H., Č.Y. A., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Ntc/12/2019 a 8Ntc/13/2019.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení a odôvodnení na verejnom zasadnutí dňa 2. júla 2020 podal odsúdený sťažnosť do zápisnice, pričom prokurátorka sa vzdala práva podať sťažnosť (č. l. 421). Odsúdený sťažnosť neskôr odôvodnil podaním doručeným na sťažnostný súd dňa 7. júla 2020 v rámci, ktorého uviedol, že bol doporučený, ale negatívne hodnotenie v osobnej karte nemá, pričom má vykonané viac ako dve tretiny, avšak nemá vedomosť o ďalších štyroch európskych zatýkacích rozkazoch. Vo väzbe ma vykonaných sedem a pol mesiaca a uplatňoval si aj zásadu špeciality, ako aj zápočet predmetnej väzby. Ďalej odsúdený poukázal na predošlé odsúdenia, ako aj na svoj zlý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje celoživotné liečenie s tým, že žiadal aj o pribratie znalca z odboru zdravotníctva do konania, ktorý by priniesol viac svetla. Odsúdený opísal priebeh jednotlivých konaní ako aj priebehjeho zlého zdravotného stavu s tým, že zle vidí, pričom je občanom Slovenskej republiky a nemá dôvod sa skrývať alebo vyhýbať výkonu trestu. Vzhľadom na uvedené odsúdený poukázal aj na čl. 50 ods. 6, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na čl. 40 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a Európsky dohovor o ľudských právach.

Záverom odsúdený žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, ako aj zrušenie európskych zatýkacích rozkazov.

K sťažnosti odsúdeného sa vyjadrila prokurátorka krajskej prokuratúry podaním doručeným na krajský súd 25. augusta 2020 v rámci, ktorého uviedla, že z hodnotenia odsúdeného vyplýva, že odsúdený plní program zaobchádzania čiastočne, počas výkonu trestu bol raz disciplinárne odmenený, ani raz nebol potrestaný. Podľa prokurátorky je jeho sociálna prognóza menej priaznivá, riziko sociálneho zlyhania v prípade prepustenia z výkonu trestu je stredne vysoké predovšetkým s poukazom na jeho nekritický postoj k trestnej činnosti, nezamestnanosť a nízky príjem. Ďalej prokurátorka poukázala na odsúdeného odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že v posledných desiatich rokoch bol päťkrát právoplatne odsúdený, v dvoch prípadoch slovenskými a v troch prípadoch českými súdmi. Naviac v Českej republike je proti odsúdenému vedené ďalšie ešte neukončené trestné konanie v rámci, ktorého bol na odsúdeného vydaný európsky zatýkací rozkaz. O vykonaní tohto európskeho zatýkacieho rozkazu bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Ntc/28/2018 zo 17. októbra 2019 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tost 45/2019 z 31. decembra 2019, pričom výkon realizácie európskeho zatýkacieho rozkazu bol uznesením Krajského súdu v Košiciach,sp. zn. 6 Ntc/28/2019 zo 17. októbra 2019 odložený.

S prihliadnutím na hodnotenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a odpisu registra trestov odsúdeného je prokurátorka toho názoru, že materiálne podmienky pre pozitívne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie neboli splnené. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje za správne a sťažnosť odsúdeného navrhuje zamietnuť.

Odpis napadnutého rozhodnutia odsúdený prevzal 13. augusta 2020 a krajská prokurátorka dňa 13. augusta 2020.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") ako nadriadený súd preskúmal na podklade sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas, podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Ntc/12/2019 zo 16. apríla 2019 bol uznaný rozsudok Okresného súdu Plzeň, Česká republika, sp. zn. 32T/132/2016 zo 6. februára 2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Plzni, sp. zn. 9To/73/2017 z 30. mája 2017, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. za čom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a na výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Ďalej rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Ntc/13/2019 zo 16. apríla 2019 bol uznaný rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 5, Česká republika, sp. zn. 19T/31/2016 z 10. mája 2016 v spojení s uznesením Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 7To/353/2016 z 10. januára 2017, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov a na výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Dňa 17. marca 2020 si odsúdený podal žiadosť o podmienečné prepustenie na krajský súd, o ktorej krajský súd rozhodol na verejnom zasadnutí napadnutým uznesením z 2. júla 2020.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu - vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

K formálnej podmienke sťažnostný súd konštatuje, že v zmysle vyššie uvedeného je u odsúdeného naplnená formálna podmienka, a to vzhľadom k tomu, že si už vykonal dve tretiny z uznaného a uloženého trestu.

Pokiaľ ide o otázku splnenia materiálnej podmienky, sťažnostný súd sa stotožnil so záverom o menej priaznivej resocializačnej prognóze odsúdeného, pre ktorý svedčí hlavne hodnotiaca správa ÚVTOS, podľa ktorej správanie odsúdeného počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni, pričom boli zaznamenané poznatky o nájdení nepovoleného predmetu na cele, taktiež mal aj interpersonálny konflikt a využíval, aj služby psychológa. Zo záverov ohľadne výkonu trestu vyplýva, že odsúdený bol jedenkrát disciplinárne odmenený dňa 30. januára 2020, nemá žiadne disciplinárne potrestanie, resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je stredné. Ako rizikové faktory ústav uviedol, že odsúdený je nezamestnaný, má nekritický postoj k spáchaniu trestného činu, nedostatočný príjem, pričom čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, a to s dohľadom.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na odpis registra trestov zo 17. augusta 2020, z ktorého vyplýva, že odsúdený bol v minulosti deväťkrát súdne trestaný. Z uvedeného vyplýva, že v prípade prepustenia odsúdeného na slobodu s poukazom na jeho resocializačnú prognózu, existuje vysoké riziko sociálneho zlyhania odsúdeného s poukázaním aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa Najvyšší súd v plnej miere stotožňuje, pričom odsúdeného námietky nijako nezakladajú opodstatnenosť naplnenia podmienok pre podmienečné prepustenie, pretože sú neakceptovateľné.

Za týchto okolností je potom zrejmé, že odsúdený svojím správaním nepreukázal polepšenie, pričom s ohľadom na jeho trestnú minulosť, závažnosť spáchanej trestnej činnosti, postoj k nej a dĺžku trestu, ktorý doposiaľ vykonal, sa od neho nedá očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd konštatuje, že u odsúdeného sú síce naplnené formálne podmienky podmienečného prepustenia, pretože došlo v jeho prípade k výkonu dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak nie sú splnené materiálne podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe týchto skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného F. G. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.