UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci odsúdeného T. V. pre trestný čin ťažkej profesionálnej krádeže podľa § 127, § 128 ods. 1 č. 4, § 129 č. 1, § 130 Trestného zákonníka Rakúskej republiky a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2018 v Bratislave sťažnosť odsúdeného T. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2018, sp. zn. 3Ntc/10/2012, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného T. V. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 27. februára 2018, sp. zn. 3Ntc/10/2012, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z., § 416 Tr. por., § 417 ods. 1 Tr. por. a § 68 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený T. V. sa v skúšobnej dobe uloženej mu uznesením krajského súdu z 9. septembra 2014, sp. zn. 3Ntc/10/2012, neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, 7 (siedmich) mesiacov a 14 (štrnástich) dní vykoná.
V odôvodnení súd vysvetlil, že vo veci určil termín verejného zasadnutia na 23. januára 2018, o čom odsúdeného V. upovedomil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov 18. decembra 2017. Dňa 21. decembra 2017 bol odsúdený z výkonu trestu prepustený a 19. januára 2018 sa z verejného zasadnutia kvôli práceneschopnosti ospravedlnil. V ospravedlnení uviedol ako adresu na doručovanie písomností P.O.BOX 121 Bratislava 830 00. Z tohto dôvodu krajský súd verejné zasadnutie odročil na 27. februára 2018, o čom ho na uvedenej adrese informoval. Zásielka sa však 19. februára 2018 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote s vyznačeným dátumom uloženia 30. januára 2018.
Dňa 9. februára 2018 odsúdený zaslal súdu „vyjadrenie k premene podmienečného trestu“ a 26. februára 2018 o 14:05 hod. na krajskom súde doručil písomnosť, v ktorej namietal, že na verejné zasadnutie nebol predvolaný a o jeho konaní sa dozvedel náhodne z webového sídla Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Uviedol aj, že na zásielku sa bol pýtať na pošte, kde taktiež o ničom nevedeli.
Krajský súd, považujúc termín verejného zasadnutia za oznámený doručením do poštového priečinka podľa § 66 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie vykonal a rozhodol tak, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Ako uviedol, skúšobná doba mu začala plynúť 9. septembra 2014 s tým, že v celosti by mu uplynula 9. septembra 2018. Rozsudkom Okresného súdu Amberg z 23. októbra 2015, sp. zn. 2Ls 108 Js 905/14, bol však odsúdený V. uznaný vinným v piatich prípadoch krádeže, z toho v dvoch prípadoch spáchaných v súbehu s poškodzovaním cudzej veci podľa § 242 ods. 1, § 243 ods. 1 veta 2 č. 1, § 303 ods. 1, § 303c, § 52 a § 53 Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko na skutkovom základe, podľa ktorého sa skutkov mal dopustiť v rozmedzí 28. - 30. októbra 2014. Okrem toho, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 24. júla 2017, sp. zn. 0 T 259/2017, bol tiež uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil 21. júla 2017.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený V. 31. marca 2018 sťažnosť.
Namietal, že tvrdenie krajského súdu o tom, že si zásielku v zriadenom poštovom priečinku v odbernej lehote neprebral nie je pravdivé. Súd predmetnú písomnosť zasielal na jeho starú adresu a nie na ním zriadenú P.O.BOX schránku. V dôsledku toho súd rozhodoval v jeho neprítomnosti, a tak sa nemal možnosť obhájiť.
Vzhľadom na to, že konaním krajského súdu došlo k porušeniu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR odsúdený V. navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
K podanej sťažnosti sa prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave nevyjadril.
Sťažnosť, ako aj kompletný spisový materiál bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne predložený 26. apríla 2018.
Najvyšší súd postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený T. V. podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto nie je dôvodná.
Podľa § 7b ods. 2 Tr. zák. právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.
Podľa § 66 ods. 5 Tr. por. ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch prípadoch sa dátum príchodu považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
Podľa § 416 Tr. por. o tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.
Najvyšší súd z previerky spisového materiálu zistil, že odsúdený si v ospravedlnení z 18. januára 2018 vyhradil doručovanie do poštového priečinka na adrese: T. V., P.O.BOX 121 Bratislava 830 00 (č. l. 330). Na túto adresu mu upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo doručované a bol pri tom poučený o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti (č. l. 334). Na podklade týchto skutočností je zrejmé, že krajský súd postupoval správne, keď s poukazom na § 66 ods. 5 Tr. por. ako deň uloženia zásielky považoval deň jej príchodu (30. januára 2018) a tretí pracovný deň od uloženia považoval zásielku za doručenú (2. februára 2018). Z uvedeného vyplýva, že podmienky pre konanie verejného zasadnutia boli splnené.
Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie vo veci, v tomto smere neexistuje pochybnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nakoľko už niekoľko dní po svojom prepustení sa v Nemecku dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti (č. l. 273, 284). Neskôr, ako bolo povedané, sa tejto trestnej činnosti dopustil aj na Slovensku, keď pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo (č. l. 319; pripojený spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0 T 259/2017). Za týchto okolností nemôže existovať pochybnosť, že odsúdený V. nevyužil šancu, ktorú dostal od spoločnosti, a preto si zvyšok dosiaľ nevykonaného trestu vykoná.
Vychádzajúc z týchto úvah sťažnostný súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného V. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.