5Urtos/2/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci odsúdenej E. R., pre trestný čin ťažkého podvodu podľa § 146, § 147 ods. 2 Trestného zákonníka Rakúskej republiky a iné, v konaní o návrhu riaditeľa ÚVTOS Nitra - Chrenová o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 4. apríla 2024 v Bratislave sťažnosť odsúdenej E. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. januára 2024, sp. zn. 5Ntc/3/2021, a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdenej E. R. zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 10. januára 2024, sp. zn. 5Ntc/3/2021, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov s použitím § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zák. zamietol návrh riaditeľa ÚVTOS Nitra - Chrenová, o podmienečné prepustenie odsúdenej E. R., narodenej XX. Y. XXXX v F. Š., z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg, Rakúska republika, z 9. januára 2020, sp. zn. 601 Hv 18/19a, právoplatným 25. júna 2020, v spojení s rozhodnutím Vrchného krajinského súdu Viedeň z 25. júna 2020, sp. zn. 23 Bs 117/20d, uznaného rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. augusta 2021, sp. zn. 5Ntc/3/2021 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2022, sp. zn. 3Urto/12/2021, vo výmere 8 (osem) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená E. R. sťažnosť priamo do zápisnice na verejnom zasadnutí, ktorú odôvodnila písomným podaním z 27. februára 2024, a v ktorej poukázala na splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Mala za to, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení sa nemalo prihliadať na jej predchádzajúce odsúdenie v Rakúskej republike. Namietala, že krajský súd pri rozhodovaní nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 549/2011 Z. z. z dôvodu, že sa nenachádza vo väzbe, ale vo výkone trestu odňatia slobody. Poukázala tiež na nedodržanie60 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie podľa § 415 ods. 4 Tr. por. (v znení účinnom do 14. marca 2024).

Z týchto dôvodov navrhla, aby sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol o jej podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody s obmedzeniami podľa § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Sťažnosť spoločne s kompletným spisovým materiálom bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne predložená 14. marca 2024. Následne najvyšší súd postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdená podala sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce, a dospel pritom k záveru, že sťažnosť odsúdenej E. R. nie je dôvodná.

Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. augusta 2021, sp. zn. 5Ntc/3/2021 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2022, sp. zn. 3Urto/12/2021, rozhodol podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. tak, že rozsudok Krajinského súdu Korneuburg, Rakúska republika, z 9. januára 2020, sp. zn. 601 Hv 18/19a, právoplatný 25. júna 2020, v spojení s rozhodnutím Vrchného krajinského súdu Viedeň z 25. júna 2020, sp. zn. 23 Bs 117/20d, ktorým bola odsúdená E. R. uznaná za vinnú zo spáchania skutkov právne kvalifikovaných ako trestný čin ťažkého podvodu podľa § 146, § 147 ods. 2 Trestného zákonníka Rakúskej republiky (skutok I.) a trestný čin lúpeže podľa § 142 ods. 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky (skutok II.), za ktoré trestné činy jej bol v Rakúskej republike uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky. Zároveň rozhodol, že podľa § 517 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. č. 549/2011 Z. z. bude odsúdená vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. mája 2022, sp. zn. 5Ntc/3/2021, bola odsúdenej podľa § 18 ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z., do trestu odňatia slobody započítaná doba výkonu väzby a trestu už vykonaného v Rakúskej republike a doba prevozu z územia Rakúskej republiky do Slovenskej republiky.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 13. septembra 2022, sp. zn. 5Ntc/3/2021, zmenil podľa § 411 ods. 1 Tr. por. a § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z., v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. u odsúdenej spôsob výkonu trestu odňatia slobody tak, že trest odňatia slobody namiesto pôvodného zaradenia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 4. decembra 2023 podal riaditeľ ÚVTOS Nitra - Chrenová návrh na podmienečné prepustenie odsúdenej E. R. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil splnením všetkých zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 415 ods. 2 Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 7b ods. 2 Tr. zák. právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 438e Tr. zák. na odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie podľa § 7b ods. 2 sa neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2013.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Z dikcie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zák. vyplývajú dve materiálne podmienky a jedna formálna podmienka, ktoré pre účely rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdenej osoby musia byť splnené kumulatívne. Prvou materiálnou podmienkou je plnenie povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu preukazujúce polepšenie a druhou je to, že od odsúdeného možno (dôvodne) očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Formálnou podmienkou podmienečného prepustenia podľa § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zák. je vykonanie polovice trestu u osoby odsúdenej za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu - v inej trestnej veci - vo výkone trestu odňatia slobody; v takom prípade je obligatórna kontrola výkonu skúšobnej doby podmienečného prepustenia technickými prostriedkami.

Uvedené materiálne a formálne podmienky podmienečného prepustenia sa uplatňujú rovnako a nerozdielne u všetkých odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody v ústavoch v Slovenskej republike. Teda podmienky podmienečného prepustenia podľa § 66 Tr. zák. sa uplatnia aj u tých odsúdených, ktorí sú vo výkone trestu na Slovensku po uznaní rozhodnutia súdu iného štátu - či už členského štátu Európskej únie podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, alebo podľa Trestného poriadku. Skutočnosť, že podmienky podmienečného prepustenia sa posudzujú podľa slovenského Trestného zákona, nič nemení na veci, že pri posudzovaní splnenia materiálnych a formálnych podmienok podmienečného prepustenia sa berú do úvahy aj skutočnosti, ktoré sa udiali mimo územia Slovenskej republiky, teda napríklad predchádzajúci život odsúdeného, predchádzajúca trestná činnosť, hodnotenie odsúdeného z ústavov na výkon trestu v zahraničí a pod.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky podmienečného prepustenia najvyšší súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že odsúdená síce vykonala požadovanú časť z výmery uloženého, uznaného a nariadeného trestu odňatia slobody, avšak nebola splnená ďalšia časť tejto podmienky, teda že musí ísť o osobu, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Tak ako to vyplýva z odpisu registra trestov, odsúdená E. R. bola rozhodnutím Krajinského súdu pre trestné veci v Grazi z 15. marca 2013, sp. zn. 017 Hv 6/13g, právoplatným 29. mája 2013, odsúdená pre trestný čin podvodného konania podľa § 241e ods. 1 Trestného zákona Rakúskej republiky na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý vykonala 5. januára 2015.

Nadriadený súd má za to, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí správne prihliadol na predmetné odsúdenie v zmysle § 7b ods. 2 v spojení s § 438e Tr. zák., keďže ide o odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po 1. januári 2013.

Ustanovenie § 7b ods. 2 Tr. zák. premieta požiadavku stanovenú v čl. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní a reaguje na požiadavku obojstrannej trestnosti spáchaného skutku. Každý členský štát má povinnosť zabezpečiť, aby sa v trestnom konaní proti osobe zohľadnili rovnako, ako sa zohľadňujú vnútroštátne odsúdenia, aj predchádzajúce odsúdenia vyhlásené proti tejto osobe za iné skutky v inýchčlenských štátoch, o ktorých získal informácie v súlade s uplatniteľnými nástrojmi vzájomnej právnej pomoci alebo výmeny informácií z registrov trestov, a aby sa im v súlade s vnútroštátnym právom priznali rovnocenné právne účinky ako predchádzajúcim vnútroštátnym odsúdeniam (premietnuté do § 488a Tr. por.). Túto povinnosť je nevyhnutné uplatňovať v predsúdnom konaní, súdnom konaní a vo vykonávacom konaní, najmä pokiaľ ide o uplatniteľné procesné pravidlá vrátane pravidiel uplatniteľných na predbežnú väzbu, kvalifikáciu trestného činu, druh a výšku trestu, ako aj pravidiel, ktorými sa riadi výkon rozhodnutia.

Vychádzajúc z uvedených skutočností najvyšší súd konštatuje, že u odsúdenej E. R. nie je naplnená formálna podmienka podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžadovaná ustanovením § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Ako nedôvodnú vyhodnotil najvyšší súd tiež námietku odsúdenej o nedodržaní 60 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie podľa § 415 ods. 4 Tr. por. (v znení účinnom do 14. marca 2024), keďže zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že o návrhu riaditeľa ÚVTOS Nitra - Chrenová, doručeného krajskému súdu 4. decembra 2023, rozhodol krajský súd na verejnom zasadnutí konanom 10. januára 2024.

Vzhľadom na všetky vyššie sumarizované skutočnosti rozhodol nadriadený súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.