UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci odsúdeného A. T. Z. Q. Z. Š. I., pre trestný čin krádeže podľa § 205 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 13. januára 2022 v Bratislave sťažnosť odsúdeného A. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18. novembra 2021, sp. zn. 5Ntc/16/2021, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. T. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd") uznesením z 18. novembra 2021, sp. zn. 5Ntc/16/2021, podľa § 66 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. T. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 19. júna 2014, 3T/43/2014, v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec z 8. novembra 2018, sp. zn. 3T/43/2014, a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. apríla 2019, sp. zn. 4Tos/28/2019 a rozsudkom krajského súdu z 25. marca 2021, sp. zn. 5Ntc/14/2020, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") z 23. júna 2021, sp. zn. 1 Urto 2/2021.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený T. ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú ale ani dodatočne bližšie neodôvodnil.
Sťažnosť, ako aj kompletný spisový materiál bola najvyššiemu súdu riadne predložená 10. januára 2022. Najvyšší súd postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený T. podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin povýkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Najvyšší súd sa po preskúmaní spisového materiálu v celom rozsahu stotožnil s úvahami krajského súdu. Z tohto dôvodu, majúc pri tom na zreteli, že odsúdený nevyužil svoje právo a s dôvodmi krajského súdu nepolemizoval, súd len v stručnosti zopakuje, že materiálne podmienky stanovené v návetí § 66 ods. 1 Tr. zák. u neho neboli splnené (formálna podmienka splnená bola, keďže odsúdený do výkonu trestu v celkovej dĺžke 2 rokov a 279 dní nastúpil 22. mája 2020, k čomu je ale potrebné započítať skorší výkon väzby podľa uznesení Okresného súdu Lučenec z 12. júna 2020 a 17. augusta 2020). Odsúdený si počas výkonu trestu nevytvoril podmienky pre disciplinárnu odmenu (naopak, vyskytli sa u neho menšie nedostatky, ktoré sa týkali jeho ustrojenia), neprejavil záujem o doplnenie vzdelania, o absolvovanie rekvalifikačného kurzu (hoci má len základné vzdelanie), bol pasívny k aktivitám kultúrno-osvetovej činnosti a hlavne, na štyroch rôznych pracoviskách nedosahoval takmer žiadne pracovné výsledky. Ani jeho vysvetlenia (spočívajúce v tom, že tam boli potkany a on má z nich fóbiu, že tam bolo „veľké teplo", resp. boli vysoko nasadené výkonnostné normy) nedávajú záruku, že by v prípade nástupu do práce (či už na pozícii „pomocníka a upratovača", ktorú mu núka spoločnosť EURO ROMA HELP z. s., alebo inej jeho vzdelaniu zodpovedajúcej) týmto - pre odsúdeného neprekonateľným prekážkam, nebol vystavený.
Z pohľadu možnej recidívy je treba pripomenúť už tú krajským súdom akcentovanú skutočnosť, že v prípadoch oboch trestov (tak toho, ktorý si odsúdený vykonáva na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec, ako aj toho, ktorý mu bol uložený krajským súdom), mu bol pôvodne ukladaný trest, ktorý nebol spojený s odňatím slobody (podmienečný trest odňatia slobody / trest povinnej práce). Ak ani v jednom z prípadov sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil (v oboch prípadoch bol nariadený výkon trestu odňatia slobody), potom nie je záruka (obzvlášť pri jeho nezáujme o prácu), že by práve teraz mal odsúdený svoj postoj zmeniť a na svoje živobytie si zarábať už len legálne. To platí o to viac, ak okrem aktuálnych odsúdení bol už v minulosti za majetkovú a násilnú trestnú činnosť dvakrát uznaný vinným.
Z týchto dôvodov súd sťažnosť odsúdeného T. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.