5Urto/9/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v konaní o uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia, o odvolaní ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, o odvolaní odsúdenej M. A. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. júla 2019, sp. zn. 6 Ntc 15/2018 na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2019 v Bratislave takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie M. A. sa zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. júla 2019 sp. zn. 6 Ntc 15/2018 podľa § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa na území Slovenskej republiky rozsudok Krajinského súdu Salzburg, Rakúska republika, sp. zn. 31 Hv 9/18h zo dňa 29. mája 2018, právoplatný dňa 29. mája 2018, ktorým bola občianka Slovenskej republiky M. A., nar. XX. M. XXXX v C. R., trvale bytom A. - Z., Z. F.. XX/XXX, okres E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republike, uznaná vinnou zo spáchania troch trestných činov, a to zo zločinu lúpeže podľa § 142 ods. 1 rakúskeho Trestného zákonníka, prečinu odcudzenia bezhotovostných platobných prostriedkov podľa § 241e ods. 1 1. veta rakúskeho Trestného zákonníka a zločinu opakovanej ťažkej krádeže podľa §§ 127, 128 ods. 1 riadok 1 5. prípad a riadok 5 a 130 ods. 2 1. prípad rakúskeho Trestného zákonníka, na tom skutkovom základe, že

I. v čase od 15. februára 2017 do 20. februára 2017 si v Saalbachu spolu s osobitne stíhaným L. A. a J. O. násilne voči osobe N. V. prisvojila cudzie hnuteľné veci s úmyslom neoprávneného obohatenia seba alebo tretích ich prisvojením tak, že N. V. podala chemický prostriedok, a to liek „Dominal" a to večer dňa 15. februára 2017 jedno takéto liečivo a dňa 19. februára 2017 dve takéto liečivá, čím obmedzila schopnosť N. V. klásť odpor a zobrala z bytu N. V. cenné predmety, predovšetkým hotovosť a šperky v celkovej hodnote 250.000,00 EUR a tieto potom dňa 15. februára a dňa 19. februára zakaždým L. A. odviezol preč;

I I. dňa 25. septembra 2015 a 25. októbra 2015 vo Welse si v dvoch prípadoch zaobstarala bezhotovostný platobný prostriedok ktorým nesmela disponovať alebo nesmela disponovať sama, a to bankomatovú kartu N. P. zo zámerom neoprávneného obohatenia jej použitím v právnom styku;

III. si v nižšie uvedených časových obdobiach a na miestach opakovane (§ 70 odsek 1 riadok 3 Trestného zákonníka) prisvojila cudzie hnuteľné veci dole uvedených osôb s dispozičným právom v celkovej hodnote prevyšujúcej spolu 5.000,00 EUR so zneužitím stavu okradnutého vďaka ktorému bol tento bezbranný, a to zakaždým stavu vyžadujúceho si rozsiahlu opatrovateľskú starostlivosť osoby s dispozičným právom na základe jej telesného a/alebo duševného stavu, so zámerom neoprávneného obohatenia ich osvojením seba alebo tretích, a zo zámerom zaobstarať si opakovaným páchaním závažnej krádeže podľa § 128 odseku 1 riadku 1 5. prípad Trestného zákonníka počas dlhšieho časového obdobia nepretržitý príjem, ktorý nebol nízky a ktorý po ročnom priemernom posúdení prevyšuje mesačne sumu 400,00 EUR, a to

1. v čase od 16. júla 2014 do 22. júla 2014 v Eggersdorfe pri Grazi N. A. hotovosť 500,00 EUR; 2. v čase od 1. septembra 2014 do 18. septembra 2014 v Hôrbranzi H. a I. W. šperky, a to dva prstene a dve zlaté manžetové gombíky v celkovej hodnote 250,00 EUR; 3. v čase od 24. septembra 2015 do 7. októbra 2015 resp. od 22. októbra 2015 do 4. novembra 2015 vo Welse N. P. rôzne šperky, hotovosť a kľúč v celkovej hodnote cca. 1.650,00 EUR; 4. dňa 25. septembra 2015 a dňa 25. októbra 2015 vo Welse v minimálne dvoch prípadoch osobám s dispozičným právom Raiffeisenbanky Wels hotovosť spolu 400,00 EUR výberom z bankomatu pomocou už skôr odcudzenej bankomatovej karty N. P.; 5. v čase od 27. apríla 2016 do 2. mája 2016 v Gallzeine spolu s osobitne stíhaným L. A. M. I. veci zo zbierky mincí v hodnote 40,00 EUR ako aj posteľnú bielizeň neznámej hodnoty; 6. v čase od 6. júla 2016 do 15. júla 2016, 29. júla 2016 do 7. augusta 2016 a od 29. augusta 2016 do 11. septembra 2016 vo Viedni Q. a K. L. rôzne šperky a bundu v celkovej hodnote 1.500,00 EUR; 7. v čase od polovice novembra 2016 do Vianoc 2016 v Naarne Machland N. a C. H. rôzne Šperky v celkovej hodnote 887,00 EUR; 8. v čase od 8. júna 2017 do 23. júna 2017 v Pichl pri Welse K. O. potraviny, šperky, parfémy a sušič na vlasy v celkovej hodnote 830,00 EUR.

Za to jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Súd zároveň podľa 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. b/ (správne malo byť vo výroku uvedené písm. a/) Tr. zák. rozhodol, že vo výkone trestu odňatia slobody bude odsúdená pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odsúdená M. A.. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedla, že svoj trest chce vykonať na území Rakúskej republiky, lebo je tu pracovne zaradená, našla si v Rakúsku nového životného partnera a s manželom E. A. sa chce rozviesť. V prípade, že sa bude nachádzať na Slovensku, má obavy z toho, že si ju jej manžel vyhľadá a bude ju naďalej navádzať na trestnú činnosť. Po výkone trestu chce svojmu synovi poskytnúť normálny život a zobrať si ho k sebe do Rakúska.

K podanému odvolaniu sa prokurátor Krajskej prokuratúry Košice nevyjadril.

Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na odvolacie námietky odsúdenej M. A. považuje za potrebné uviesť, že dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia sú taxatívne uvedené v§ 16 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii. Odsúdenou uvádzané odvolacie námietky nie sú dôvodom, s ktorým zákon automaticky spája účinok v podobe odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia.

Krajský súd v Košiciach pri uznaní rozsudku Krajinského súdu Salzburg, Rakúska republika, sp. zn. 31 Hv 9/18h zo dňa 29. mája 2018 postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z. z., ktorý upravuje podmienky uznávania a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a ktorý preberá zásady vyjadrené v rámcovom rozhodnutí Rady Európy č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, keď rozhodol, že uvedený rozsudok súdu Rakúskej republiky vo výroku o vine a treste sa u odsúdenej M. A. uznáva a uložený trest odňatia slobody sa vykoná na území Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Krajský súd tiež správne pristúpil k skúmaniu obojstrannej trestnosti (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2011 Z. z.) a v rámci tejto prieskumnej povinnosti zistil, že v danom prípade ide o trestné činy aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, a síce v bode I. - obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/, § 139 písm. e/ Tr. zák., v bode II. - zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák. a v bode III. - pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

Žiadny dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu predmetného rozhodnutia uvedený v ustanovení § 16 zák. č. 459/2011 Z. z. najvyšší súd nezistil. Rozhodnutie o uznaní a výkone dotknutého rozhodnutia je vecne správne. Avšak neuniklo pozornosti najvyššieho súdu, že vo výroku krajského súdu o zaradení odsúdenej na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia malo byť správne uvedené podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Na podklade týchto skutočností odvolací súd podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdenej M. A. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.