UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba o návrhu Krajského súdu v Brne, Česká republika, na uznanie a výkon právoplatného rozsudku Krajského súdu v Brne v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci v trestnej veci odsúdeného Z. I. na neverejnom zasadnutí konanom 29. novembra 2016 o odvolaní odsúdeného Z. I. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. októbra 2016, sp. zn. 1Ntc/9/2015, rozhodol
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného Z. I. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. októbra 2016, sp. zn. 1Ntc/9/2015, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov,
rozsudok Krajského súdu v Brne, sp. zn. 53T/8/2014 z 23. októbra 2014, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 5To/92/2014 z 21. januára 2015, v časti, ktorou bol Z. I. právoplatne uznaný za vinného
v bode I. zo zločinu krádeže podľa § 205 odsek 1 písmeno b/, odsek 2, odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona Českej republiky v časti dokonaný, v časti nedokonaný v štádiu pokusu podľa § 21 odsek 1 Trestného zákona Českej republiky, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 178 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona Českej republiky v časti dokonaný, v časti nedokonaný v štádiu pokusu podľa § 21 odsek 1 Trestného zákona Českej republiky a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 228 odsek 1 Trestného zákona Českej republiky, v bode II. zo zločinu lúpeže podľa § 173 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona Českej republiky a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 178 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona Českej republiky a v bode III. z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 odsek 1 písmenob/ Trestného zákona Českej republiky,
na tom skutkovom základe, že:
I. v dobe od 4. februára 2013 do 12. augusta 2013 na rôznych miestach v okresoch Uherské Hradiště, Brno-venkov, Hodonín, Prostějov, Olomouc, Kroměříž a Břeclav vnikal po prelezení plotu, vypáčení dvier a rozbití okien celkom v tridsiatich prípadoch do bytu a rodinných domov rôznych poškodených, odkiaľ odcudzoval veci, odcudzením vecí spôsobil celkovú škodu vo výške 1.011.131,- Kč a poškodením vecí spôsobil celkovú škodu vo výške 129.159 Kč a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu v Hodoníne zo dňa 6. júna 2007, č. k. 1T 190/2007-156 odsúdený mimo iného aj pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, e/, ods. 2 Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu v Břeclavi zo dňa 21. apríla 2008, č. k. 21 T 21/2008-779 bol uznaný vinným aj trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 2 Trestného zákona
II. dňa 09. septembra 2013 v dobe okolo 8.00 hod. na ul. L. XX v Brne, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s najmenej jedným doposiaľ neznámym spolupáchateľom v úmysle zmocniť sa finančných prostriedkov a cenností, použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia voči poškodenej W. I.. Tým spôsobili škodu odcudzením vecí vo výške 51.020,- Kč a poškodenej W. I. stredne ťažkú posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá jej výrazným spôsobom sťažila obvyklý spôsob života po dobu najmenej jedného roka od udalosti
III. v období od 28. januára 2013 do 14. septembra 2013 sa nepravidelne a striedavo zdržoval na území Českej republiky, napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu v Břeclavi zo dňa 21. apríla 2008, č k. 21 T 21/2008-779 uložený i trest vyhostenia v trvaní 42 mesiacov, ktorý mal vykonávať od 3. júla 2010 do 3. marca 2014 a od 29. novembra 2012 do 28. januára 2013 bol vo výkone trestu odňatia slobody
za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením na jeho výkon do väznice so zvýšenou ostrahou
uznal na území Slovenskej republiky,
pričom ďalej rozhodol, že odsúdený Z. I. bude vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov pokračovať v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože sú splnené podmienky pre jeho zaradenie v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odsúdený Z. I.. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na pre neho výhodnejšie podmienky výkonu trestu odňatia slobody v Českej republike.
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na odvolacie námietky odsúdeného Z. I. považuje za potrebné uviesť, že dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia sú taxatívne uvedené v § 16 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankciaspojená s odňatím slobody v Európskej únii. Ním uvádzané odvolacie námietky nie sú dôvodom, s ktorým zákon automaticky spája účinok v podobe odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne hmotnoprávne a ani procesnoprávne prekážky, ktoré by bránili uznaniu vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Brne v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci na území Slovenskej republiky, a tým pokračovaniu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému Z. I. právoplatne uložený, odvolanie odsúdeného Z. I. ako nedôvodné podľa § 518 ods. 4 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.